Studené, priam októbrové počasie v polovici augusta nás všetkých dostalo. V jeden takýto chladný deň, keď sa rozpršalo, som sa minútu pred odchodom z domu rýchlo prezliekala z ľahkého topu a midi sukne do sivej mikiny a čiernych nohavíc, lebo som pochopila, že to nie je len taký obyčajný letný dážď a ja to v tej zime proste nevydržím. To, že som si pekne natočila vlasy som už radšej neriešila. Každopádne, potom už našťastie nepršalo, ale ostalo 15 stupňov. Čo je vzhľadom na to, že začiatkom týždňa som sa opaľovala na terase, trochu šok. Zrazu som nevedela čo na seba a rozhodne som sa nechcela vzdať letných kúskov. Takže vrstvenie to istí. Na basic biele tričko a moje obľúbené storočné rifle som si obliekla kvetovanú košeľovú tuniku, ktorú som si zaviazala ako šaty. Farba aj vzor tejto tuniky ma momentálne veľmi bavia a jej veľkým plus je, že je maximálne fotogenická. Cez to som prehodila koženú bundu a hotovo. Ruksak, ktorý mám teraz dlho neuvidíte (ja viem, super!), akurát včera sa mi na ňom pokazil zips. Takže kým ho dám vymeniť, chvíľu to potrvá. Veľmi rada by som nosila kabelky, ale keď ráno odchádzam z domu a viem, že sa vrátim až večer, ťahám so sebou foťák, dáždnik, peňaženku, obal na okuliare, knihu a vodu, takže potrebujem priestrannú tašku. Veľké kabelky nie sú pre mňa, takže tento ruksak bol najlepší a mrzí ma tento jeho úraz. Viem, že mnohým z vás sa tento look nebude páčiť, stretla som sa s rôznymi názormi, som zvedavá aj na ten váš! Každopádne je fajn vybočiť zo svojej komfortnej zóny a skúšiť niečo nové.

Odkedy som mi skončila stáž v L´oréali, otázka, ktorú počúvam najčastejšie je ,,A čo teraz robíš?" Je prirodzené, že sa ma to každý pýta, veď ja by som sa tiež isto spýtala. Na začiatku mi napadlo, že by som si asi mala niečo vymyslieť, niečo veľké, ale nie konkrétne ako ,,pomáham pri orgánizácii tajného fashion weeku, ale nič viac nemôžem povedať, ale bude to niečo, čo ešte nikto nezažil" alebo ,,zakladám značku, ktorá bude deťom v núdzi dávať nie jeden, ale 4 páry topánok, veď počkaj a uvidíš". Ale ja nie som typ, čo by klamal, takže hovorím pravdu. Teraz mám prázdniny. Vy to už viete. Nemám žiadny full ani part time job, nesedím nikde v kancelárii a nemám žiadne deadliny. No skoro, mám prácičku, ktorú môžem robiť kdekoľvek a niečo si privyrobím, naviac dávno sú preč časy, keď som vedela pozerať seriály celý deň, to určite nie. Stále mám čo robiť, ale robím to, čo robiť chcem. Som vďačná za ten pokoj a slobodu, ktorú teraz mám. Ten čas pre seba, ktorý som tak veľmi potrebovala. Vydýchnuť si, utriediť si veci v hlave a porozmýšľať nad budúcnosťou. Venujem sa blogu, čítam knihy, chodím domov na Slovensko, stretávam sa s kamarátkami a plánujem nové projekty na jeseň. O tých ale ostatným hovoriť predsa ešte nebudem, lebo by to znelo ako tie vymyslené odpovede :D. Nechcela som sa bezhlavo vrhať do novej práce, pretože som cítila, že by to nebolo správne. Že by som sa síce finančne mala dobre, ale sama by som nebola spokojná. Viem, že kancelária. zbytočný stres a honenie sa za niečím, čo by uspokojilo niekoho iného, len mňa nie, nie je cesta, ktorou chcem ísť. Mám nejakú predstavu o živote a nechcem čakať na nejakú ,,správnu" chvíľu, keď môžem začať už teraz. Dala som na svoju intuíciu a rozhodla som sa správne. Našťastie som si tieto prázdniny mohla dovoliť, v septembri mi naviac začína škola, takže o zábavu mám postarané. Nemyslím si, že je na tom niečo zlé, takže sa za svoju odpoveď na vyššie spomenutú otázku nehanbím. Napriek tomu mám pocit, že každý, kto sa mi tú otázku položí, odo mňa očakáva nejakú svetobornú odpoveď. Tá príde, ale až o čosi neskôr. Nikto ešte nič nevymyslel, keď nemal čistú hlavu.

Instagram zaviedol Stories ako priamu konkurenciu Snapchatu. Každý je z toho zmätený, ale veľa ľudí, ktorých sledujem, túto novú aplikáciu hneď využilo. Ako ste si mohli všimnúť, mňa Snapchat nejako nechytil. Raz za čas si pozriem snapy mojich kamarátov, ale pravdupovediac, už mi málokedy niekto niečo pošle, lebo vedia, že táto aplikácia ide mimo mňa. Takže predpokladám, že ani Instagram Stories u mňa nebude fičať, hoci možno raz za čas áno, lebo mi z praktického hľadiska vyhovuje to, že je všetko na jednom mieste. Na druhej strane je to hnusné a neférové ukradnutie nápadu, ale bohužiaľ, nič výnimočné v dnešnej dobe. Včera som bola na koncerte môjho milovaného Damiena Ricea a zo zvedavosti som pár videí chcela nahrať, ale môj plán nasledovať trendy sociálnych sietí zmarila neprítomnosť signálu v divadle Archa takže som robila to, čo by som robila aj normálne, užívala som si koncert, nie jeho dokumentovanie. To bude asi môj problém, rada si užívam konkrétnu chvíľu a nahrávanie či prehnaná fotodokumentácia mi v tom prekáža. Ak idem s kamarátkou na kávu, tak ok, spojím šálky, naaranžujem si tam svoju ľavú ruku a pravou spravím zopár záberov, ale celkovú editáciu a uverejnenie si nechávam na doma alebo na druhý deň. Mám rada pekné fotky z bežného dňa, aj selfies (v rozumnej miere) sú super, všetko, čo poslúži ako inšpirácia či motivácia. Ale vytvárať či sledovať grimasy s kvetovanou čelenkou alebo psím čumákom a ušami, to už nie nie nie...strata času a to toho času cez deň stratíme až až. Neberte ma ale zle, ako som spomínala, rada si pozriem fotky, prečítam článok, raz za čas si pozriem aj nejaké to video na YT, veď sama tvorím obsah. Snažím sa ho ale robiť taký, aký aj mňa samú zaujíma, preto u mňa Snapchat videá nenájdete. Viem, že táto téma sa už rozoberala asi miliónkrát a ja nechcem nikoho súdiť, sama v MHD či pri čakaní na ňu zapnem Facebook či Instagram a nezmyselne dlho scrollujem, až sa mi z toho niekedy krúti hlava. Preto som so sebou začala nosiť knihu, ale ešte si zvykám a občas sa stane, že ju ani nevytiahnem, lebo na tých 5 minút je predsa len praktickejší mobil. Ideálne by bolo proste počkať a nevyťahovať vôbec nič. Netvrdím, že je to všetko zlo, treba ísť z dobou, využiť to vo svoj prospech, ale zároveň si držať aspoň aký-taký odstup, pretože so všetkými tými aplikáciami si často držíme odstup od reálneho života.