Polovicu tohto randomu mám nafotenú už mesiac, ale bol príliš krátky, takže som s jeho uverejnením čakala, kým sa mi nazbiera materiál. Na jednej strane som rada, pretože to znamená, že som obmedzila nákupy, ale na druhej strane ste ukrátení o random posty. Tak dúfam, že vám tento spraví radosť.

Málokedy píšem články ráno, ale dnes je tomu tak. Mám radosť, lebo Mumford & Sons majú nový album Wilder Mind, práve som ho začala počúvať, takže deň sa začal veľmi dobre, dokonca som si našla v maily schválenú seminárnu prácu! A keď už som načala tú tému škola, ktorá ma teraz naplno zamestnáva, tak tento outfit som mala v sobotu na skúške. Máme počítačové skúšky, takže som nikoho nepoburovala :). Tento look som už mala na začiatku jari na akcii MakeUp Group, ale nikdy som vám ho neodfotila, takže teraz je tu v menšej obmene. Veľmi ma baví vykúkajúca čipkovaná triangle podprsenka (ktorú priateľ pôvodne nazval tričko a potom mi vo výťahu zapínal horný gombík na veste, no takže tričko....) spod ,,dedkovskej" šedej vesty, ktorú mám v šatníku už od začiatkov môjho blogovania (hneď 3. outfit vôbec!). Takéto kúsky mám rada, síce som tú vestu nosila a potom nenosila, dobre, že som si ju nechala, pretože teraz patrí medzi moje obľúbené kúsky. A čo som si tiež obľúbila, je mixovanie zlatých a strieborných doplnkov. Alebo akýchkoľvek kovov. Dlho som mala zafixované, že kovy sa nemiešajú, keď som mala 9 rokov, povedala mi to mamka a tak sa do mňa táto informácia vyryla, že som toto, teraz už neexistujúce ,,pravidlo" nedokázala porušiť ani keď nastal pred pár rokmi veľký trend miešania kovov. Dnes je to už naozaj mŕtve pravidlo, ale tiež je dôležité ako jednotlivé doplnky nastajlovať. Páči sa vám, ako som to urobila ja? 

Inak cez víkend som bola bez internetu, tak som napísala dva dlhé články, ktoré čoskoro publikujem, tak dúfam, že sa budete tešiť rovnako ako ja :).

V prvom rade vám chcem veľmi, veľmi poďakovať za komentáre k predchádzajúcemu článku. Nečakala som taký ohlas, jednoducho som napísala, čo som cítila a veľmi si cením, že ste sa vyjadrili. Ja totižto fakt rada čítam vaše názory, takže keď vidím dlhý komentár, srdce mi skáče radosťou, a teraz ich bolo naozaj mnoho. Padlo mi to veľmi dobre, pretože viem, že ma budete radi čítať aj keď (alebo skôr práve preto?) sa budem venovať aj iným témam a outfity budú viac basic. Obrovská vďaka, ste skvelí a myslím to vážne! Svojimi komentármi ste ma doslova inšpirovali k ďalším článkom, a už sa teším, ako vám ich napíšem :).

Druhá vec, aby ste neboli v napätí, giveaway o statement náhrdelník z Fashionable me vyhrala Sára Victoria Hirňáková, gratulujem a kontaktujem! :)

A po tretie, pár slov k outfitu. Mala som ho na sebe včera pri predstavení jesennej kolekcie Lindex, a do toho zvláštneho počasia to bol ideálny výber. Sukňa, ktorú mám na sebe je vintage, našla som ju pred pár rokmi v babkinej skrini v Rimavskej Sobote. Častejšie ju nosí Foly, ale občas ju vytiahnem aj ja. Tento strih aj dĺžka sukne sa mi páči, takže asi si ešte jednu kúpim, poprípade poprosím babku aby mi jednu ušila, pretože dúfať, že niečo podobné nájdem v obchodoch je asi trúfalé...Mimochodom som veľmi spokojná s týmito svetlejšími vlasmi, trochu som zmenila aj líčenie, dokonca teraz takmer nenosím rúže, pretože viete, s nimi sa nedá pusinkovať :). Prajem vám krásny deň, ja sa idem učiť.

Rozmýšľala som, či vám tento outfit ukážem, alebo nie. Ale vzhľadom na to, o čom poslednú dobu rozmýšľam, som si povedala, že by sa to aj hodilo. Viete, kedysi som si veľmi zakladala na oblečení. Čím viac, tým lepšie. Mať jeden kus odevu v týždni viac ako 1x bol poriadny prehrešok, ktorého som sa, samozrejme, nikdy nedopúšťala. Užívala som si vytváranie nových a nových kombinácií, ktoré som potom mohla svetu predviesť. Inšpirovali ma módne časopisy, ľudia a veci okolo mňa. Hrala som sa a tvorila som. Móda bola tá najdôležitejšia vec v mojom živote. Dnes je to inak. Nebudem vám klamať. Stále chcem vyzerať dobre, ale dávam veľký dôraz na pohodlnosť. Z farieb som upustila a do detailov prešpikované outfity, ktoré som niekedy nosila každý deň, si teraz oblečiem raz za čas. Pretože inak nemám kde. Možno sa to začalo stále sa znižujúcim počtom príležitostí ,,vyfintiť" sa (a nákup potravín či 5 minút na poštu za to naozaj nepočítam), možno je dôvodom aj celková zmena môjho vnútra a možno za to môže pravidelné sledovanie blogov. Dennodenne sledujem niekoľko fashion blogov a to množstvo, ktoré by ma malo inšpirovať na mňa pôsobí práve naopak. Momentálne (ok, už dlhšie), sa vôbec necítim byť tvorivá ani inšpirovaná. Viem, že krízou prechádza teraz viacero blogeriek, tak mám aspoň dobrý pocit, že nie som jediná...

Je mi zle z doby, keď majú Instagram malé, 10-13-ročné dievčatá, ktoré pri sledovaní našich blogov nadobudnú pocit, že to najdôležitejšie na svete je nakúpiť si každý týždeň či mesiac niekoľko tašiek nového oblečenia a kozmetiky, byť štíhla a krásna. Podľa nejakých pravidiel. A keď niečo z tohto nemajú, tak sú nešťastné. 

Je mi zle z doby, kde sú všetci iba negatívni, kritizujú a sami nič nerobia. Najnovšie už nekomentujete len mňa, ale aj seba navzájom a nie vždy sú to pekné pripomienky. A z toho je mi smutno. V dobrej vôli boli založené stránky ako Móda slovenských a českých ulíc a Dnes nosím, ale ľudia im už odmietali posielať svoje looky, pretože sa báli komentárov ostatných. Urážajúcich komentárov, ktorých autori sú samozrejme vždy dokonalí. Keď je niekto chudý, tak je problém, keď má pár kíl naviac, tiež. Komentovanie výzoru mi pritom príde zbytočné. Keď si dá biele tenisky, nehodia sa, keď čierne, takisto zle, raz je to prekombinované, inokedy príliš mainstream. Vždy si niekto niečo nájde, ja to samozrejme chápem, ale nad niektorými poznámkami sa mi zastavuje myseľ. Málokto totiž podá svoj názor tak, že zároveň rešpektuje aj názor druhých. Väčšina napíše komentár štýlom, že jedine ich názor je ten správny. Zlo a hnev v priamom prenose máte na FB Nákupných Maniačok. Neoplatí sa to čítať, ale niekedy mi to vybehne na plochu a je mi z toho rovnako nanič, ako keď som bola centrom ich pozornosti v tejto relácii ja.

Je mi zle keď majú ľudia nejakú predstavu o módnych blogeroch a nadobudli pocit, že musia splniť ich očakávania. ,,Si predsa módna blogerka" som počula už miliónkrát a krútim nad ňou očami stále rovnako.

Uvedomujete si, ako málo individualistov táto doba vychováva? A nie, to že je niekto momentálne normcore, nie je žiadny individualizmus, iba rovnaká vlna ako hipsterčina a predtým emo....ale to sa teraz považuje za super cool, takže poďme všetci do basicu! Nebudem tvrdiť, že ma to neovplyvňuje. Je to jednoducho momentálny trend, ktorému sa nevyhne nikto. Ale prejdite sa po ulici, alebo pokojne stačí aj po strednej škole a 80% ľudí vyzerá rovnako. Je to smutné, a ešte smutnejšie je, že sa na tom nedá nič zmeniť. A kto nie je cool, ten väčšinou nezapadá. Nie je len o obliekaní, ale aj o zmýšľaní.

Viem, že v blogovaní musím niečo zmeniť. Nerada robím veci nasilu, ale blogovanie mi už v tejto forme neprináša takú radosť ako kedysi. Stále baví, to áno, nechcem s ním skončiť, ale myslím, že rovnako ako ja, tak aj vy potrebujete zmenu. Chcem viac písať, byť trochu osobnejšia, venovať sa aj iným veciam ako oblečeniu a kozmetike. Pretože sú na svete lepšie veci, napríklad pozerať večer film s priateľom, navariť si skvelé jedlo, prečítať si knižku, len tak ležať na tráve a nemyslieť na nič, hrať sa s malým bratom alebo len tak sedieť s mamkou a piť kávu. V outfitoch, ako ten, ktorý je na fotkách, ma teraz stretnete najčastejšie. V tričku, rifliach s odstrihnutým spodkom, bombere či teraz už aj v tejto army green bundičke. A s Kankenom na chrbte, v ktorom prenášam notebook a iné veci od výmyslu sveta. Napriek tomu som spokojnejšia ako kedykoľvek predtým.