Aaaach, tak sa teším, že vám môžem ukázať tieto fotky z Košíc! Veľmi sa mi páčia a o to viac, že sú z môjho milovaného mesta. Lea Button ma vytiahla na fotenie a som jej za to veľmi vďačná, lebo fotky aj počasie vyšli krásne, tak mám z toho radosť. Väčšinou keď som doma, snažím sa fotiť čo najmenej a užívať si čas s rodinou, takže keď nemusím, foťák nevyťahujem, ale potom mám z Košíc minimum fotiek. A keďže som ani tentoraz neplánovala fotiť, zobrala som si veci, ktoré ste už videli a nemala si čo "zaujímavé" obliecť. Tak sa mi aspoň naskytla príležitosť požičať si mamkine šaty, ktoré jej vždy obdivujem. Akurát keď som si po nich šla do obchodu ja, už nemali moje číslo. Nevadí, požičiam si ich stále, keď som doma. :D
Tak sme sa nedávno s kamoškou aj mamkou dostali k téme materializmu, nutkaniu si stále niečo kupovať a vplyve blogerov na celý tento proces. V dnešnej dobe sociálnych sietí a magazínov od výmyslu sveta sa dá ľahko podľahnúť pocitu, že niečo potrebujeme, inak náš život nebude kompletný. Aby som teda konkretizovala to NIEČO. Väčšinou sú to veci, ktoré majú ľudia, ktorých obdivujeme a sledujeme, ľudia, ktorí nás inšpirujú. A to je všetko v poriadku, pokiaľ naša túžba vlastniť nepramení len z toho, že ak to MAJÚ VŠETCI, tak to nutne musím mať aj ja.
Začínam mať pocit, že v blogerskom svete je teraz jedna kauza za druhou. Osočujeme sa, ukazujeme na toho druhého prstom, myslíme si, že jedine to, čo robíme my, je správne. Typická ľudská vlastnosť však. A ja nie som iná. Hoci si myslím, že som veľmi tolerantná a nestarám sa do vecí druhých pokiaľ sa ma priamo nedotýkajú. Tiež s niektorými vecami nesúhlasím a naopak, niekto nemusí súhlasiť so mnou. Chápem, že je medzi nami veľká konkurencia, ale to je asi v každej sfére ale vidím to tak, že sa tu niekedy obyčajný hejt či závisť začína zamieňať s pokusom o úprimnosť a postoj "nad vecou". Tak ja vám dnes objasním svoj názor a vy si môžete vybrať, či s ním budete alebo nebudete súhlasiť. Rada si vypočujem vaše názory a váš pohľad na vec.
Som veľmi rada, že sa vám páčil predchádzajúci článok o našom bývaní! Určite bude ešte aspoň jedna časť. :) Ale teraz opäťk outfitom a mojim "povídačkám". Šatník si pomaly mením za jesenný, vyťahujem svetre a rifle, ktoré som niekoľko mesiacov úspešne ignorovala. Ale s chladným počasím sa mi fakt nechce. Môj ocko stále hovoril "Keď je zima, nie je móda." a ja som síce v mladosti nesúhlasila a radšej si dala aj zo 3 čiernych siloniek, akoby som si nedala sukňu a ešte aj tesne po 20-tke som kvôli fotkám na blog zhadzovala v mínusových teplotách kabát, dnes je pre mňa aj 10 stupňov chlad ako na Aljaške a ja sa pekne zababuším. Ale verím, že babie leto ešte príde. Som rada, že ma Karolína vytiahla po dvoch brutálne chladných dňoch na photoshooting, lebo akurát v ten deň bolo ozaj pekne. Práve takéto počasie si užívam, môžem sa s kombináciami vyhrať. Toto je moja nová obľúbená kombinácia - midi plisovaná sukňa a sveter. Zoznámte sa.
Nie je úplne jednoduché nájsť vlastný štýl. Osobitý, jedinečný, náš. Bez pocitu, že stále nosíte to isté, pravdaže. Alebo, že nosíte to, čo polovica mesta. Asi ste už počuli, že štýl a trendy rozhodne nie sú to isté, ale samozrejme, navzájom sa ovplyvňujú. Veď koľkokrát ste si povedali, že niečo na seba určite nedáte a neskôr ste to s hrdosťou zaradili do svojho šatníka? Každopádne, rozhodne by ste nikdy nemali nosiť niečo, čo sa vám nepáči alebo sa v tom necítite dobre. Sama som to v minulosti robila a tak viem, že to nemá žiaden zmysel. Vekom som však prišla na to, čo mám rada a dovolím si tvrdiť, že už nejaký svoj rozpoznateľný štýl mám. Preto vám teraz rada spíšem zopár tipov, ako ten svoj môžete nájsť aj vy. :) Verím, že sa vám článok bude páčiť a pomôže vám.
Ako viete, mala som posledné dni veľkú dilemu. Ani neviem ako začať, ale v skratke - je tu istá šanca, že by som mala možnosť účinkovať v týždňovej súťaži o varení. Päť ľudí, päť dní, každý varí v jeden deň a navzájom sa hodnotia. Veď to poznáte. Možno si klepete na čelo, či som sa už pomiatla, ale keby ste vedeli, že som sa do slovenskej verzie tejto šou hlásila 4x a posielala im ešte ako neplnoletá fotky našej kuchyne, aby vedeli, že s kamerami a priestorom problém nebude, tak snáď pochopíte, prečo to riešim. Vždy som verila v silu mysle a tomu, že skôr či neskôr sa to, po čom túžite splní. Niežeby to bola uzavretá vec, to práveže vôbec nie, ale je to na tanieri a premýšľam, či zobrať do ruky vidličku (obrazne, keď sa už bavíme na túto tému).
Nadbehla som si zopár článkov, pretože som si do Chorvátska nechcela brať notebook a celkovo si chcem od práce aj blogu viac oddýchnuť. Chcem čítať knižky a hrať sa so Sebim. Obávam sa, že pri Sebanovej povahe moc knižiek neprečítam, ale viete čo chcem povedať - že chcem dovolenku bez práce. Ja viem, že si klepkáte na čelo, že čo to trepem za nezmysly, veď dovolenka je bez práce....Ale keď ste freelancer tak ani moc nie. Lebo to, že môžete pracovať KDEKOĽVEK znamená zároveň, že môžete robiť VŠADE a STÁLE. Takže robím cez víkendy aj večery. Na druhej strane si môžem v piatok o jednej poobede pozrieť 3 časti obľúbeného seriálu. Lebo viem, že v sobotu budem aj tak robiť. Niekedy mi z toho už prepína, nebudem vám klamať. Keď skončí jeden deadline a ja odovzdám prácu, je tu ďalší. A takto dookola. Proste život. Ale nechcem sa sťažovať, lebo som spokojná. A hlavne teraz, keď vy čítate tento článok, tak som na dovolenkeeeeeee.
Keď som si obliekla toto tričko s nápisom Saturday v utorok ráno, Maco nechápal. Že čo to má byť?! Tak som sa smiala, že predsa nebudem toto tričko nosiť kvôli nápisu iba v v sobotu. Aj keď pri nákupe som sa nad tým chvíľu zamýšľala, čo si budeme hovoriť...Tak som to pri fotení spomenula Verči a povedala, že nie je problém, veď fotky vyjdú cez víkend, tak to sedí, nie?
Fíííha, neuveriteľné (aspoň pre mňa), ale dnes ráno nafotené fotky sú teraz večer na blogu. To sa mi nestalo roky! A pritom to ani nebolo plánované, len som mala akurát čas - na fotenie, editovanie aj napísanie tohto článku. V jeden jediný deň! Pecka, vážení, keď nie vy, ja mám z toho radosť určite. A aj z týchto fotiek od Karolíny, ktoré vyšli nadmieru dobre!
Minule som pri skrolovaní Instagramom narazila na vcelku stručný, no zaujímavý text o dôležitosti správneho načasovania. My ľudia totiž načasovaniu prikladáme veľkú, ba priam obrovskú dôležitosť. A niežeby na nej nezáviselo mnoho našich krokov, ale mnohokrát to načasovanie zvykneme z našich vlastných sklamaní (ktorým predchádzali očakávania a predstavy) obviňovať alebo naopak ospravedlňovať. Alebo sa naopak na (nesprávny) čas vyhovárame.
Viete čo je zaujímavé? Že pri outfitoch, ktoré sú pre mňa také obyčajné / casual, mám od vás oveľa viac ohlasov ako naopak u tých, o ktorých si ja myslím, že sú prudko "blog material". Tak to bolo aj v tomto prípad. Na Instagrame strhol tento look priam rekordné množstvo likov, porovnateľné so svadobnými fotkami. :D Pritom som si na seba dala obyčajné nové tričko a sukňu, ktoré som ulovila v sekáči a hodila cez ne mamkin starý bodkovaný sveter, ktorý si ona kúpila, keď som mala dva roky. Má už inak zopár dierok, ale nevadia mi, lebo k tomu svetru patria a dávajú mu svoje čaro. Každopádne, veľmi ma teší, že sa vám tento outfit páčil, preto ho dávam aj sem na blog, čo ako ja vravím, je , akoby som ho vytesala rovno do kameňa. :D Aj keď vy ste si ho niekoľkokrát uložili do záložiek na Instagrame.