Keď som si obliekla toto tričko s nápisom Saturday v utorok ráno, Maco nechápal. Že čo to má byť?! Tak som sa smiala, že predsa nebudem toto tričko nosiť kvôli nápisu iba v v sobotu. Aj keď pri nákupe som sa nad tým chvíľu zamýšľala, čo si budeme hovoriť...Tak som to pri fotení spomenula Verči a povedala, že nie je problém, veď fotky vyjdú cez víkend, tak to sedí, nie?

Fíííha, neuveriteľné (aspoň pre mňa), ale dnes ráno nafotené fotky sú teraz večer na blogu. To sa mi nestalo roky! A pritom to ani nebolo plánované, len som mala akurát čas - na fotenie, editovanie aj napísanie tohto článku. V jeden jediný deň! Pecka, vážení, keď nie vy, ja mám z toho radosť určite. A aj z týchto fotiek od Karolíny, ktoré vyšli nadmieru dobre! 

Minule som pri skrolovaní Instagramom narazila na vcelku stručný, no zaujímavý text o dôležitosti správneho načasovania. My ľudia totiž načasovaniu prikladáme veľkú, ba priam obrovskú dôležitosť. A niežeby na nej nezáviselo mnoho našich krokov, ale mnohokrát to načasovanie zvykneme z našich vlastných sklamaní (ktorým predchádzali očakávania a predstavy) obviňovať alebo naopak ospravedlňovať. Alebo sa naopak na (nesprávny) čas vyhovárame. 

Viete čo je zaujímavé? Že pri outfitoch, ktoré sú pre mňa také obyčajné / casual, mám od vás oveľa viac ohlasov ako naopak u tých, o ktorých si ja myslím, že sú prudko "blog material". Tak to bolo aj v tomto prípad. Na Instagrame strhol tento look priam rekordné množstvo likov, porovnateľné so svadobnými fotkami. :D Pritom som si na seba dala obyčajné nové tričko a sukňu, ktoré som ulovila v sekáči a hodila cez ne mamkin starý bodkovaný sveter, ktorý si ona kúpila, keď som mala dva roky. Má už inak zopár dierok, ale nevadia mi, lebo k tomu svetru patria a dávajú mu svoje čaro. Každopádne, veľmi ma teší, že sa vám tento outfit páčil, preto ho dávam aj sem na blog, čo ako ja vravím, je , akoby som ho vytesala rovno do kameňa. :D Aj keď vy ste si ho niekoľkokrát uložili do záložiek na Instagrame. 

*Elite Bloggers Content Marketing

Dnes to moji milí nebude taký dlhý text ako naposledy. Ale vyrovnám vám to viac fotkami, s ktorými som si dala dosť práce, takže verím, že to oceníte. Mám tu schovaný a uložený jeden článok, v ktorom píšem o tom, ako je to so mnou a s Macom, keď príde na fotenie na blog. A verte, že ten článok nie je práve pozitívny, ale náročný, ako ten náš blogovzťah. Teraz ho však nemôžem zverejniť lebo včera prišiel Maco za mnou počas svojej obednej pauzy a pofotil ma bez jediného slova a zobral mi tak vietor z plachiet :D. Ja som mu však sľúbila víkend bez fotenia, takže snažíme sa o kompromisy vidíte. Takže teraz mám ešte pár minút na dokončenie tohto postu a potom sa idem zbaliť, lebo Maco má cez víkend narodky, tak ho strávime v prírode. A už sa veľmi teším!

Z čoho môžete mať radosť vy sú VEĽKÉ TOUS DNI! U medvedíka majú teraz (14.6.-16.6.2018) najväčšie zľavy tohto roku, väčšie nebudú ani na Vianoce, takže nemáte na čo čakať ak si niečo chcete kúpiť. Začínajú už na -30% pri kúpe jedného kúsku, pri kúpe 2 je to -40% a ku každému darčeku dostanete aj darček. Zľavy platia aj online, tam sa ale kúsky rýchlo míňajú preto ak nemáte blízko kamennú predajňu príliš dlho neváhajte. Moja sesternica Nikolka váhala a keďže je v Košiciach, vyslala ma do predajne robiť osobného nákupcu jej vysnených kúskov. :D Ešteže mám to Palladium blízko, teším sa, že tam tento týždeň otvorili najnovšiu TOUS predajňu. Je hneď na prvom poschodí a je strašne pekná aj s mega ochotnými slečnami, takže choďte sa pozrieť. Ja by som tam vedela stráviť hodiny, veď viete, ako milujem šperky. 

Tieto fotky sme nafotili ešte minulý víkend a presne odvtedy ich chcem hodiť na blog. A nestíham. Tento týždeň fakt nie. Ako je vonku pekne, nikto nemá chuť tráviť čas za počítačom, či sa mýlim? Chcem byť v prírode, vonku, ale pravdaže, nie vždy sa mi to podarí, pretožemi treba fotiť, editovať a písať. Momentálne som toho mala pracovne viac a na vlastný blog mi neostalo toľko času. Ale vravím si, že keď už ste tak dlho čakali, napíšem dlhý článok. Bude sa venovať hlavne spoluprácam firiem s blogermi a influencermi.

Toľko som pripravovala tento post a presúvala ho z jedného dňa na druhý, že už nemám silu vám napísať nič svetoborné. Asi to bude z toho zvláštneho počasia, ale som unavená a najradšej by som hneď zaspala, ale keďže ešte je len poobede, nie je to vhodné. Tak vám aspoň napíšem o mojich malých radostiach posledných dní. Niekoľko z nich je čisto materiálnych a mám ich rovno aj na sebe.

Milujem dni doma v Košiciach. Hlavne teraz, keď je už teplo! Tentoraz som strávila všetok čas s rodinou, kamarátka Laura, s ktorou sa tu stále stretávam, je na dovolenke, takže som neabsolvovala večerné vínko v meste, ale neprekáža mi to, lebo v lete si to vynahradím. Oslávili sme Sebankove 5.narodeniny a dopredu oslávili 22. narodeniny môjho brata Martina, ktorý doletel z Londýna a naposledy sme sa videli na mojej svadbe. Boli sme spolu cez víkend celá rodina a tak vám poviem, že to sú tie najlepšie chvíle (akurát Maco chýbal)! A síce sme dosť talianska hlučná rodina a dosť sa podpichujeme, hneď sa aj udobríme a nič sa nedeje. Sme jednoducho temperamentnejšie povahy. To je napríklad niečo, na čo si dosť zvykal môj krstný otec, manžel mojej krstej. V jeho rodine sú pokojní, tichí, my sa prekrikujeme, doberáme, fňukáme, udobrujeme, smejeme sa. Všetko naraz, za jedným stolom. :D Maco si podľa mňa ešte stále zvyká, lebo sa ma po návšteve takmer vždy spýta, prečo sa stále hádame. A ja neviem o čom hovorí, lebo podľa mňa klasika, normálna debata, ako u nás doma, veď sa ľúbime a hlasný rozhovor keď je plný dom, je predsa v norme. Zase aby ste si nemysleli, keď som bola medzi bandou Talianov, mala som dosť, čiže až v tejto rovine si to nepredstavujte, ale možno je to preto, že na svoju rodinu som zvyknutá. Veľmi si potrpíme na spoločné stravovanie, takže ak sme doma, v 90% času jeme spolu za jedným stolom. Ja si užívam hlavne víkendové raňajky, to je niečo, na čo sa stále teším. Napríklad v Macovej rodine to tak nie je, lebo každý vstáva inokedy a na to som si zas zvykala ja.

Ešte donedávna som tvrdila, že ružovú nosím len na doplnkoch a hľa, stojím tu pred vami, takmer celá ružová. Tak ja už radšej nebudem nič tvrdiť, lebo Jožo Pročko by ma hneď poklepal po ramene, že "nikdy nehovor nikdy", však. Ružová ma vždy lákala. Pamätám sa, že keď som mala 13 rokov a sťahovali sme sa do domu, chcela som si izbu vymaľovať na zeleno. V jednu noc sa mi však sníval sen, že som pri maľovaní začala na maliarov kričať, nech prestanú maľovať, leo moje steny musia byť ružové. Keď som sa zobudila, naozaj som to tak cítila, tak sme išli s mamkou do Hornbachu vybrať ten správny pink odtieň z môjho sna. A keď sa maľovalo, maliari pre istotu zavolali môjmu ockovi, či sa náhodou nepomýlil, lebo tu majú kýbel ružovej a nejako sa im to nezdá. :D

Nemyslela som si, že budem mať takú dlhodobú obsesiu červenou farbou, ale hľa. Milujem tú farbu a cítim sa v nej skvele! Nielenže dodá outfitu šťavu v podobe čo i len malého detailu, ale rovnako vyzerá skvele na fotkách, čo je pre mňa, ako blogera, tiež celkom dôležité. :D Červenú sukňu mám z Nagyikinej skrine a zabudla som si ju už minule doma. A teraz je pre mňa ako nová! K červenému klobúku už ani nemám čo napísať, je to absolútna láska a pomaly (alebo už?) aj moje poznávacie znamenie. Určite si ešte nejaký (iný ako červený) od Alate zaobstarám. Čo však nemusím je kombinácia červenej s čiernou (aj keď minule som urobila výnimku). Celkovo výrazné žiarivé farby a čierna sú pre mňa zlé combo a ako adekvátnu jemnejšiu náhradu odporúčam tmavomodrú. Ten sveter, čo mám na sebe, je mimochodom tiež tmavomodrý, dúfam že to vidíte. :D Novým prírastkom v mojej "taškozbierke" je tento zlatý minimalistický batoh od českej značky Mumray. Značka tvorí aj vyrába priamo v Prahe, videla som to aj osobne. Už dlhšie som uvažovala o menšom elegantnejšom batôžku a tento je úplne skvelý! Naviac zlatý, ale vkusný - pre straku, akou som ja. Moje Känkeny sa totiž niekedy fakt nehodia. :) V zlatej sú aj šperky TOUS - pozlátené pierko na gorálkovej retiazke mi  pripomína moju obľúbenú rozprávku Pocahontas a tie prstene sú ako cukríky. :)

Wuaaa, kedy som mala naposledy na blogu fotky v košických uliciach? Tak ja som si to pre tieto účely našla a posledný riadny outfit post je evidovaný v júni 2017! Niežeby som medzitým doma nebola, bola a dokonca si spomínam, že som sa aj niekoľkokrát pokúšala niečo nafotiť, ale potom som to kvôli podmienkam či nálade nechala tak a outfit si nafotila v pokoji v Prahe. Tak hádam chápete (a zdieľate) moju radosť z týchto fotiek od talentovaného Braňa (@branislavisko). Predstavte si, chodili sme spolu na strednú, ja som bola rok pred maturitou a Braňa si pamätám ešte ako malého chlapca. No a zrazu sme sa po rokoch stretli! Jeho fotky sú "moody", iné, na aké ste u mňa na blogu zvyknutí a ja verím, že túto zmenu oceníte. :) Väčšinou je pre mňa ťažké sa na prvom fotení s novým fotografom uvoľniť, ale keďže s Braňom sa už poznáme, nemala som s tým až taký problém.