Nemyslela som si, že budem mať takú dlhodobú obsesiu červenou farbou, ale hľa. Milujem tú farbu a cítim sa v nej skvele! Nielenže dodá outfitu šťavu v podobe čo i len malého detailu, ale rovnako vyzerá skvele na fotkách, čo je pre mňa, ako blogera, tiež celkom dôležité. :D Červenú sukňu mám z Nagyikinej skrine a zabudla som si ju už minule doma. A teraz je pre mňa ako nová! K červenému klobúku už ani nemám čo napísať, je to absolútna láska a pomaly (alebo už?) aj moje poznávacie znamenie. Určite si ešte nejaký (iný ako červený) od Alate zaobstarám. Čo však nemusím je kombinácia červenej s čiernou (aj keď minule som urobila výnimku). Celkovo výrazné žiarivé farby a čierna sú pre mňa zlé combo a ako adekvátnu jemnejšiu náhradu odporúčam tmavomodrú. Ten sveter, čo mám na sebe, je mimochodom tiež tmavomodrý, dúfam že to vidíte. :D Novým prírastkom v mojej "taškozbierke" je tento zlatý minimalistický batoh od českej značky Mumray. Značka tvorí aj vyrába priamo v Prahe, videla som to aj osobne. Už dlhšie som uvažovala o menšom elegantnejšom batôžku a tento je úplne skvelý! Naviac zlatý, ale vkusný - pre straku, akou som ja. Moje Känkeny sa totiž niekedy fakt nehodia. :) V zlatej sú aj šperky TOUS - pozlátené pierko na gorálkovej retiazke mi  pripomína moju obľúbenú rozprávku Pocahontas a tie prstene sú ako cukríky. :)

Wuaaa, kedy som mala naposledy na blogu fotky v košických uliciach? Tak ja som si to pre tieto účely našla a posledný riadny outfit post je evidovaný v júni 2017! Niežeby som medzitým doma nebola, bola a dokonca si spomínam, že som sa aj niekoľkokrát pokúšala niečo nafotiť, ale potom som to kvôli podmienkam či nálade nechala tak a outfit si nafotila v pokoji v Prahe. Tak hádam chápete (a zdieľate) moju radosť z týchto fotiek od talentovaného Braňa (@branislavisko). Predstavte si, chodili sme spolu na strednú, ja som bola rok pred maturitou a Braňa si pamätám ešte ako malého chlapca. No a zrazu sme sa po rokoch stretli! Jeho fotky sú "moody", iné, na aké ste u mňa na blogu zvyknutí a ja verím, že túto zmenu oceníte. :) Väčšinou je pre mňa ťažké sa na prvom fotení s novým fotografom uvoľniť, ale keďže s Braňom sa už poznáme, nemala som s tým až taký problém. 

Toto je prvý tohtoročný outfit post a ja som ho chcela doplniť veľmi hlbokým textom, ako to bolo zvykom, ale som taká unavená, že som rada, že vôbec ťukám do klávesnice. Zase sme celý deň makali na byte a práve trvali dlhšie, ako sme čakali, koniec koncov, ako stále. Ale ktovie, možno ma táto únava posunie do hladiny, kde budem písať bez toho, aby som si to vôbec uvedomovala. Začnem však tak ľahko, outfitovo, nech sa nejako rozbehnem. 

Tak ako, užívate si Vianoce? Alebo ani nevnímate, že sú? Či mám byť radšej ticho a písať o niečom inom, pretože vianočnou témou sa to teraz len tak hemží? Vyberiem si tú tretiu možnosť. Niežeby som mala príliš na výber, špeciálne christmas články som nechystala, tak možno akurát niečo pribudne na môj Instagram či Facebook. Ale náhodou, tento outfit je v takých bielo-červených tónoch, tak sa tvárme, že sa to okolo Vianoc aspoň šuchlo. A sneh je tiež medzi dlažbou, vidíte? Mrzí ma, že v poslednom čase nemám vôbec inšpiráciu na články, žiadne hlboké myšlienky, ktoré by som vedela hodiť "na papier". Neviem čím to je, ale pevne verím, že s novým rokom sa to vráti do starých koľají, lebo tento blog bol vždy aj o plnohodnotnom texte. Lenže čo má človek napísať, keď sa má dobre? Keby som bola speváčka / skladateľka, rozhodne by som v tomto období nevydala žiaden album, inšpirácia u mňa prichádza s melanchóliou, overthinkingom alebo "depkou". Ešteže to pri tvorbe outfitov neplatí, inak by som chodila v rifliach a tričku.