Júnové víkendy fakt stoja za to. Teraz sme sa vrátili z Pohody a prvý víkend som strávila s mojimi babami. Maco bol doma v USA a mne padlo veľmi dobre, že ma prišla navštíviť Laura. Boli sme sa kúpať, debatovali sme a zašli sme si aj do ZOO. Sindy ani ja sme od nášho pobytu v Prahe ešte v zoo neboli (ja som bola raz, pred rokmi, keď som mala 13), tak sme sa potešili, keď Laura vymyslela takýto neobvyklý program. Sindy naviac v septembri opúšťa Prahu, tak teraz postupne navštevujeme všetky miesta, ktoré sme mali už dlhšie na zozname. Takisto to bol jeden z posledných pražských víkendov s Badym. Dnes už má nový domov, veľkú záhradu, pole a dokonca aj frajerku :). 

Zoo nás príjemne prekvapila, naozaj krásny areál, jednotlivé časti sú pekne tematicky ladené, upravené, čisté. Dokonca ponúkajú aj široký výber jedál, kde som nemala problém vybrať si ani ja! Areál zoo je skutočne veľký, takže na konci sme už boli riadne unavené :D. 

P.S.: Ak by mal niekto reči k tomu, že som si ako vegán dovolila vstúpiť do zoo, prosím, nechajte to tak. Áno, nejem živočíšne produkty, ale ako viete, nosím kožené výrobky. Každý má možnosť vybrať si vlastnú cestu a škatuľkovať som sa nikdy nechcela, nechcem a ani nebudem. Ďakujem! :)

Mesiac prešiel ako voda, kúzla a čáry sú dnes móda....či ako to bolo? :D Ok, srandy bokom. Po mesiaci je tu ďalší WEEKLY (ehm, monthly) post. Fotila som ho už väčšinou novým Olympus Pen, tak verím, že si tú zmenu kvality všimnete. Absolvovala som stáž v reklamnej agentúre, bolo to skvelé a obohacujúce. V mnohých smeroch, a teraz je čas posunúť sa ďalej. Opäť sa mi potvrdilo, že to, čo vysielate myšlienkami do vesmíru, k sebe nejako priťahujete. Tak ak Boh dá, budem mať dream job ako vyšitý! Momentálne ma čaká mesiac a pol, ktorý by som rada primárne venovala našej svadbe, keďže už mám nočné mory z toho, že sa niečo nestihne. A viac už písať nebudem, nalejte si vína, užite si piatok, sobotu aj nedeľu. 

Keď stále hovorím, že ten čas rýchlo letí, tak máj ubehol absolútnou turbo rýchlosťou a jún pokračuje rovnako. Preto som si ani nestihla uvedomiť, že celý mesiac už prešiel a ja som nepripravila ani jeden WEEKLY post, pritom fotky som zbierala poctivo. Je ich tu cez 100, tak už len vybrať ich mi dalo zabrať a o úprave a popise ani nehovorím. Čiže je tu, s mojím veľkým výdychom, takmer v polovici júna. Jediné na čo sa zmôžem je - nechápem. A potom tiež - budem WEEKLY robiť povinne každé dva týždne, lebo naraz spracovať celý mesiac je pri ostatných povinnostiach a živote úloha na niekoľko dní. 

Každopádne, verím, že vy si tento článok užijete, je plný fotiek krásnej Prahy, pretože sme sa s Macom stali trošku turistami (to je tak, keď máte návštevu zo zahraničia). Tiež som bola na pár dní doma a užila si každý deň! Môj brat došiel po dlhom čase domov z Londýna, tak sa teším, že sme sa konečne videli. Leto je farebné, krásne, kvietkované a veľmi fajn. Až na to, že len tak preletí. No, poďme pekne poporiadku.

Prvý aprílový týždeň bol fakt krásny, niekedy si človek ani neuvedomuje, ako dobre sa má, tak sa potom pozrie na fotky spätne a hneď ho osvieti :). Začali sme ho víkendovou oslavou na našej záhradke, vyskúšala som fialové vlasy, dala si prvú tohtoročnú zmrzlinu, posunuli sme sa v plánovaní svadby a dokonca som sa prihlásila aj na skúšky v škole, tak to je vážne na potlesk (môj osobný). Koniec týždňa som strávila v Bratislave, pretože sme mali kick off slovenského Elite Bloggers! A ja sa veľmi veľmi teším, že som jeho súčasťou. Český tím Elite určite poznáte, teraz sa rozšíril aj o slovenský :). Ale viac už v článku.

Marec je za nami, tak vám prinášam mesačné zhrnutie. Bohužiaľ, tentoraz fakt po mesiaci, pretože som, prekvapivo, nestíhala pripraviť článok po dvoch týždňoch. Tento mesiac nám s Macom priniesol jedno pracovné sklamanie, kvôli ktorému som ja odmietla iné príležitosti, ale tak nič sa nedá robiť. Ono vždy zamrzí, keď do niečoho investujete kopec času a energie, a nakoniec h...o z toho. Bohužiaľ, ako sa hovorí, taký je život a ideme ďalej. Beriem to ako obrovské ponaučenie, netreba toľko dôverovať, pozor na ľudí a vždy počúvaj Maca. To posledné dodal Maco, ale nedá sa inak, než súhlasiť. Napriek všetkému tento mesiac priniesol o to viac pozitívnych vecí. Oslávili sme všetci spolu v Rimavskej Sobote nagyikinu 70-tku, bola som s rodinou, stihla som vínka v Košiciach, zistila, aké svadobné šaty chcem, chodila som na kávičky (na mňa až nadpriemerne často :D), pustila sa do DIY projektov a užívala si prenádherné počasie.

Tak, posledné dva týždne neboli zrovna zábavné, ale tiež v nich boli potešujúce momenty. Bola som napríklad doma, videla Sebana ako sa pokúša lyžovať, prešla som si Košice, sadla s mamkou na kávu....a potom s Macom znova odletela do Ameriky.

Nemyslela som si, že budem rada, keď sa nejaký rok skončí. Že budem očakávať niečo ako ,,očistu" s príchodom nového roka. Ale priznám sa vám, tento rok bol zvláštny, v mnohom ťažký. A to aj napriek tomu, že som prvýkrát navštívila rovno dva nové kontitenty, takže čo sa cestovania týka, bol to môj najlepší rok. Takisto mám zdravú rodinu, sama som zdravá a mám milujúceho partnera, za ktorého môžem "tam hore" ďakovať každý deň. Mala som milión dôvodov byť šťastná a ja som aj šťastná bola. Nechcem tvrdiť, že nie, pretože naozaj, keď sa obzriem späť, nemôžem povedať nič zlé (veď to sami zistíte, keď si prejdete každý mesiac). A napriek tomu som sa (po psychickej stránke) necítila byť úplne v top forme. Chýbala mi akási ľahkosť, ktorej som kedysi mala na rozdávanie, nevedela som sa tešiť ,,len tak", pretože s tou radosťou som si uvedomila, koľko nespravodlivosti sa deje okolo. Až príliš často sa okolo mňa diali veci, o ktorých nerozhodujeme a nedokážeme ich ovplyvniť a tá bezmocnosť ma strašila. Zrazu som mala pocit, že nemôžem ovplyvniť už vôbec nič, čo samozrejme nie je pravda. Brala som si k srdcu a ťažko som prežívala udalosti, ktoré sa ma takmer vôbec netýkali, ale nevedela som to ovplyvniť. Zároveň som si vďaka tomu uvedomovala, ako výborne sa mám, že moje malé problémy a veci, na ktoré občas dudrem a som kvôli nim smutná sú hlúposti, ktoré sa sa buď dajú jednoducho vyriešiť alebo ich riešiť vôbec netreba. 

Napriek tomu bol rok 2016 v mnohom jedným z najlepších. Ako som spomínala, navštívila som 2 kontitenty po prvýkrát, videla a zažila mnoho nového. Práve na cestách som aj pri obyčajnom nadýchnutí miestneho vzuchu cítila, že vdychujem šťastie, slobodu, radosť. To, čo mi doma, hlavne keď som sedela v kancelárii za počítačom, chýbalo. Takisto sme boli po rokoch na rodinnej dovolenke v Chorvátsku, kde to úplne milujem! S Macom sme sa stali vegánmi, v lete som cvičila a bola som fakt spokojná so svojou postavou (konečne, haha). Malý Sebastian je stále väčší, múdrejší, už aj chodí do škôlky a ja som rada, že som doma na Slovenku strávila dosť času a bola pri svojej rodine. 

Keď som rok 2015 nazvala ,,zmenou", tak rok 2016 je určite POKORA. A tú si beriem aj do ďalšieho roka, ale s dávkou ľahkosti, ktorú som minulý rok niekde nechala. Chcem menej ,,riešiť", brať veci tak ako sú, netrápiť sa tým, čo nevyšlo, ale naopak, tešiť sa z toho, čo sa podarilo. Do roku 2017 vstupujem s otvorenou mysľou a pozitívnymi vibráciami. A ak bude ku mne taký dobrý ako rok 2016, budem vďačná a hlavne to budem vidieť a užívať si každú chvíľu naplno :).

Druhý deň v New York City začal pokojne a skončil sa úplne nečakane. Až v sobotu :). Mali sme v pláne odísť poobede, ale nakoniec to osud zariadil inak a my sme vďaka hodinám navyše stihli vidieť z mesta omnoho viac. Nohy ma v mojich červených teniskách boleli po prechodených kilometroch akoby som chodila po skle a jedna bolesť prekrývala druhú, takže som nakoniec už necítila vôbec nič. To bol dôkaz, že sme naše dni prežili totálne naplno (a tiež, že som si mala zobrať pohodlnejšiu obuv). Ale koho zaujímajú boľavé nohy, keď ho nosia po New Yorku?

Prvý post z našej americkej dovolenky je tu! Prešla som fotky a pripravila niekoľko postov, ktorými vás budem do konca mesiaca zásobovať. Rozhodla som sa začať New Yorkom, pretože som sa práve na toto mesto najviac tešila, tiež sme tam boli na dobu určitú, teda 2,5 dňa, trip sme spravili na začiatku nášho pobytu na východnej strane USA, takže ak mám ísť chronologicky, celkom to sedí. No a keďže mám milión fotiek (viac za dva dni v NYC ako za celý mesiac v Prahe) a veľa zážitkov, tak z neho budú rovno dva posty. Pretože New York stojí za to. Vedela som to už predtým, ale keď sa zrazu ocitnete v tomto večne prúdiacom meste, prekoná všetky vaše očakávania. Všetky. Je to bomba. Absolútna.