Mesiac prešiel ako voda, kúzla a čáry sú dnes móda....či ako to bolo? :D Ok, srandy bokom. Po mesiaci je tu ďalší WEEKLY (ehm, monthly) post. Fotila som ho už väčšinou novým Olympus Pen, tak verím, že si tú zmenu kvality všimnete. Absolvovala som stáž v reklamnej agentúre, bolo to skvelé a obohacujúce. V mnohých smeroch, a teraz je čas posunúť sa ďalej. Opäť sa mi potvrdilo, že to, čo vysielate myšlienkami do vesmíru, k sebe nejako priťahujete. Tak ak Boh dá, budem mať dream job ako vyšitý! Momentálne ma čaká mesiac a pol, ktorý by som rada primárne venovala našej svadbe, keďže už mám nočné mory z toho, že sa niečo nestihne. A viac už písať nebudem, nalejte si vína, užite si piatok, sobotu aj nedeľu.
Keď stále hovorím, že ten čas rýchlo letí, tak máj ubehol absolútnou turbo rýchlosťou a jún pokračuje rovnako. Preto som si ani nestihla uvedomiť, že celý mesiac už prešiel a ja som nepripravila ani jeden WEEKLY post, pritom fotky som zbierala poctivo. Je ich tu cez 100, tak už len vybrať ich mi dalo zabrať a o úprave a popise ani nehovorím. Čiže je tu, s mojím veľkým výdychom, takmer v polovici júna. Jediné na čo sa zmôžem je - nechápem. A potom tiež - budem WEEKLY robiť povinne každé dva týždne, lebo naraz spracovať celý mesiac je pri ostatných povinnostiach a živote úloha na niekoľko dní.
Každopádne, verím, že vy si tento článok užijete, je plný fotiek krásnej Prahy, pretože sme sa s Macom stali trošku turistami (to je tak, keď máte návštevu zo zahraničia). Tiež som bola na pár dní doma a užila si každý deň! Môj brat došiel po dlhom čase domov z Londýna, tak sa teším, že sme sa konečne videli. Leto je farebné, krásne, kvietkované a veľmi fajn. Až na to, že len tak preletí. No, poďme pekne poporiadku.
Na konci mesiaca je tu ďalší WEEKLY post z posledný 3 týždňov. V prvom rade sa vám chcem veľmi pekne poďakovať za vaše správy k článku, Ako som zistila, že on je ten pravý. Neskutočne ste ma potešili vašimi komentármi aj súkromnými správami, ste skvelí! A potom vám chcem tiež poďakovať za vaše hlasy v ankete Bloger roka 2017! Vďaka vašej podpore sa tento blog dostal do TOP 10 / finále v kategórii Móda a ja vám zo srdca ĎAKUJEM. Teraz o finálnom poradí rozhodne porota, a nech to už dopadne akokoľvek, teším sa už teraz :).
K uplynulým dňom. Strávila som 2 týždne na Slovensku a padlo mi to veľmi dobre. Veľkú noc sme s Macom boli v Rimavskej a ja som neskôr ostala ešte doma v Košiciach. Tak sa vopred ospravedlňujem za množstvo Sebanových fotiek, ale verte, že som ich už zredukovala :D. Tak, my sa ideme s Macom pusinkovať pod čerešňu, užite si 1.máj!
Prvý aprílový týždeň bol fakt krásny, niekedy si človek ani neuvedomuje, ako dobre sa má, tak sa potom pozrie na fotky spätne a hneď ho osvieti :). Začali sme ho víkendovou oslavou na našej záhradke, vyskúšala som fialové vlasy, dala si prvú tohtoročnú zmrzlinu, posunuli sme sa v plánovaní svadby a dokonca som sa prihlásila aj na skúšky v škole, tak to je vážne na potlesk (môj osobný). Koniec týždňa som strávila v Bratislave, pretože sme mali kick off slovenského Elite Bloggers! A ja sa veľmi veľmi teším, že som jeho súčasťou. Český tím Elite určite poznáte, teraz sa rozšíril aj o slovenský :). Ale viac už v článku.
Marec je za nami, tak vám prinášam mesačné zhrnutie. Bohužiaľ, tentoraz fakt po mesiaci, pretože som, prekvapivo, nestíhala pripraviť článok po dvoch týždňoch. Tento mesiac nám s Macom priniesol jedno pracovné sklamanie, kvôli ktorému som ja odmietla iné príležitosti, ale tak nič sa nedá robiť. Ono vždy zamrzí, keď do niečoho investujete kopec času a energie, a nakoniec h...o z toho. Bohužiaľ, ako sa hovorí, taký je život a ideme ďalej. Beriem to ako obrovské ponaučenie, netreba toľko dôverovať, pozor na ľudí a vždy počúvaj Maca. To posledné dodal Maco, ale nedá sa inak, než súhlasiť. Napriek všetkému tento mesiac priniesol o to viac pozitívnych vecí. Oslávili sme všetci spolu v Rimavskej Sobote nagyikinu 70-tku, bola som s rodinou, stihla som vínka v Košiciach, zistila, aké svadobné šaty chcem, chodila som na kávičky (na mňa až nadpriemerne často :D), pustila sa do DIY projektov a užívala si prenádherné počasie.
V prvom rade vám prajem krásnu nedeľu! Ja trávim víkend v Rimavskej Sobote a som za to veľmi vďačná. Naposledy som tu bola na Vianoce, čo sa mi, z nejakého dôvodu, zdá ako večnosť. Ako dieťa som tu bola pomaly každý druhý víkend a všetky prázdniny, takže je to môj druhý domov. Spoločné raňajky, spoločné obedy aj večere. Sme veľmi hlučná rodina :D. Tak to mám rada!
Vrátim sa však ešte k druhej polovici februáru, ktorú sme už strávili v Prahe. Bol Valentín, moje narodeniny, pár blogerských akcií a stihli sme aj lyžovačku v Špindli. Tento post vám preto ukáže krásnu Prahu, až pri preberaní fotiek som si uvedomila, koľko fotiek Prahy som nazbierala :). A tiež Špindl! To je zimná rozprávka. Máme krásnu krajinu :).
Pred našim odletom späť do Prahy sme sa ešte zastavili na 24 hodín v New Yorku. Prišli sme v piatok večer a odlietali v sobotu večer. Napriek tomu sa mi za ten krátky čas nazbieralo toľko fotiek ako za celé dva týždne v Connecticute. Toto mesto je jednoducho fotogenické, magické, očarujúce. Každý jeho kút má niečo do seba, niečo, čo vás dostane. Keď som bola prvýkrát v NYC (v novembri), nestihli sme Times Square. Bolo to tak trochu schválne, nemala som potrebu ho navštíviť. Avšak teraz, keď sme mali naozaj len pár hodín, sme sa rozhodli, že si ho obzrieme. Poriadne.
Ach, prepáčte, že som sa neozvala, ale v USA ide život akosi inak a ja som nemala čas sústrediť sa a pripraviť ďalší post. Zbierala som však pre vás fotky a hoci som si najprv myslela, že ich z Connecticutu bude málo, nakoniec je ich na moje prekvapenie celkom dosť. Mnohí ste sa ma pýtali, prečo sme šli zase do USA. Naša cesta bola iná ako minule. Nebola plánovaná a ani sme sa na ňu netešili. Nešli sme na výlet, nešli sme objavovať či spoznávať. Dokonca sme nestihli mnohi vecí, ktorými sme si chceli návštevu spríjemniť a dohnať to, čo sme neurobili v novembri. Len oveľa radšej by sme boli, keby sme mohli zostať doma, ale život zariadil takto...
Tak, posledné dva týždne neboli zrovna zábavné, ale tiež v nich boli potešujúce momenty. Bola som napríklad doma, videla Sebana ako sa pokúša lyžovať, prešla som si Košice, sadla s mamkou na kávu....a potom s Macom znova odletela do Ameriky.
Nemyslela som si, že budem rada, keď sa nejaký rok skončí. Že budem očakávať niečo ako ,,očistu" s príchodom nového roka. Ale priznám sa vám, tento rok bol zvláštny, v mnohom ťažký. A to aj napriek tomu, že som prvýkrát navštívila rovno dva nové kontitenty, takže čo sa cestovania týka, bol to môj najlepší rok. Takisto mám zdravú rodinu, sama som zdravá a mám milujúceho partnera, za ktorého môžem "tam hore" ďakovať každý deň. Mala som milión dôvodov byť šťastná a ja som aj šťastná bola. Nechcem tvrdiť, že nie, pretože naozaj, keď sa obzriem späť, nemôžem povedať nič zlé (veď to sami zistíte, keď si prejdete každý mesiac). A napriek tomu som sa (po psychickej stránke) necítila byť úplne v top forme. Chýbala mi akási ľahkosť, ktorej som kedysi mala na rozdávanie, nevedela som sa tešiť ,,len tak", pretože s tou radosťou som si uvedomila, koľko nespravodlivosti sa deje okolo. Až príliš často sa okolo mňa diali veci, o ktorých nerozhodujeme a nedokážeme ich ovplyvniť a tá bezmocnosť ma strašila. Zrazu som mala pocit, že nemôžem ovplyvniť už vôbec nič, čo samozrejme nie je pravda. Brala som si k srdcu a ťažko som prežívala udalosti, ktoré sa ma takmer vôbec netýkali, ale nevedela som to ovplyvniť. Zároveň som si vďaka tomu uvedomovala, ako výborne sa mám, že moje malé problémy a veci, na ktoré občas dudrem a som kvôli nim smutná sú hlúposti, ktoré sa sa buď dajú jednoducho vyriešiť alebo ich riešiť vôbec netreba.
Napriek tomu bol rok 2016 v mnohom jedným z najlepších. Ako som spomínala, navštívila som 2 kontitenty po prvýkrát, videla a zažila mnoho nového. Práve na cestách som aj pri obyčajnom nadýchnutí miestneho vzuchu cítila, že vdychujem šťastie, slobodu, radosť. To, čo mi doma, hlavne keď som sedela v kancelárii za počítačom, chýbalo. Takisto sme boli po rokoch na rodinnej dovolenke v Chorvátsku, kde to úplne milujem! S Macom sme sa stali vegánmi, v lete som cvičila a bola som fakt spokojná so svojou postavou (konečne, haha). Malý Sebastian je stále väčší, múdrejší, už aj chodí do škôlky a ja som rada, že som doma na Slovenku strávila dosť času a bola pri svojej rodine.
Keď som rok 2015 nazvala ,,zmenou", tak rok 2016 je určite POKORA. A tú si beriem aj do ďalšieho roka, ale s dávkou ľahkosti, ktorú som minulý rok niekde nechala. Chcem menej ,,riešiť", brať veci tak ako sú, netrápiť sa tým, čo nevyšlo, ale naopak, tešiť sa z toho, čo sa podarilo. Do roku 2017 vstupujem s otvorenou mysľou a pozitívnymi vibráciami. A ak bude ku mne taký dobrý ako rok 2016, budem vďačná a hlavne to budem vidieť a užívať si každú chvíľu naplno :).
Začínam mať tieto WEEKLY články ako vizuálny denník a preto nechcem vynechať ani jeden týždeň a radšej ho publikujem neskôr ako vôbec. Prvú polovicu novembra som vám ukázala rovno v štyroch postoch, keďže sme boli v USA, no a kým som ich spracovala, prešiel celý mesiac. A ten je teraz tu.
Konečne sa mi podarilo prejsť fotky z Connecticutu, kde sme strávili väčšinu nášho dvojtýždňového pobytu v USA. Rozhodne bolo jednoduchšie vybrať fotky z tých pár dní, čo sme strávili v NYC či jeden deň v Bostone, pretože mám asi milión fotiek z našich výletov a každodenného života. Zlaté časy, keď ľudia fotili na analóg, to mal jeden film 36 záberov, človek si premyslel, čo odfotí a nemusel nič triediť. Takto mám sto uhlov jedného záberu a vzhľadom na to, že mám v mobile veľkú pamäť, filtrovať za jazdy sa mi ich príliš nechce. Starý telefón mi zahlásil - pamäť plná, to bol znak, že musím mazať. Ale tento nový iPhone nič nehlási a ja, čo si na túto Apple mašinu stále ešte zvykám mám v tom trochu bordel. Ale podarilo sa, poprosím aplaus, ďakujem.