Tak, posledné dva týždne neboli zrovna zábavné, ale tiež v nich boli potešujúce momenty. Bola som napríklad doma, videla Sebana ako sa pokúša lyžovať, prešla som si Košice, sadla s mamkou na kávu....a potom s Macom znova odletela do Ameriky.

Nemyslela som si, že budem rada, keď sa nejaký rok skončí. Že budem očakávať niečo ako ,,očistu" s príchodom nového roka. Ale priznám sa vám, tento rok bol zvláštny, v mnohom ťažký. A to aj napriek tomu, že som prvýkrát navštívila rovno dva nové kontitenty, takže čo sa cestovania týka, bol to môj najlepší rok. Takisto mám zdravú rodinu, sama som zdravá a mám milujúceho partnera, za ktorého môžem "tam hore" ďakovať každý deň. Mala som milión dôvodov byť šťastná a ja som aj šťastná bola. Nechcem tvrdiť, že nie, pretože naozaj, keď sa obzriem späť, nemôžem povedať nič zlé (veď to sami zistíte, keď si prejdete každý mesiac). A napriek tomu som sa (po psychickej stránke) necítila byť úplne v top forme. Chýbala mi akási ľahkosť, ktorej som kedysi mala na rozdávanie, nevedela som sa tešiť ,,len tak", pretože s tou radosťou som si uvedomila, koľko nespravodlivosti sa deje okolo. Až príliš často sa okolo mňa diali veci, o ktorých nerozhodujeme a nedokážeme ich ovplyvniť a tá bezmocnosť ma strašila. Zrazu som mala pocit, že nemôžem ovplyvniť už vôbec nič, čo samozrejme nie je pravda. Brala som si k srdcu a ťažko som prežívala udalosti, ktoré sa ma takmer vôbec netýkali, ale nevedela som to ovplyvniť. Zároveň som si vďaka tomu uvedomovala, ako výborne sa mám, že moje malé problémy a veci, na ktoré občas dudrem a som kvôli nim smutná sú hlúposti, ktoré sa sa buď dajú jednoducho vyriešiť alebo ich riešiť vôbec netreba. 

Napriek tomu bol rok 2016 v mnohom jedným z najlepších. Ako som spomínala, navštívila som 2 kontitenty po prvýkrát, videla a zažila mnoho nového. Práve na cestách som aj pri obyčajnom nadýchnutí miestneho vzuchu cítila, že vdychujem šťastie, slobodu, radosť. To, čo mi doma, hlavne keď som sedela v kancelárii za počítačom, chýbalo. Takisto sme boli po rokoch na rodinnej dovolenke v Chorvátsku, kde to úplne milujem! S Macom sme sa stali vegánmi, v lete som cvičila a bola som fakt spokojná so svojou postavou (konečne, haha). Malý Sebastian je stále väčší, múdrejší, už aj chodí do škôlky a ja som rada, že som doma na Slovenku strávila dosť času a bola pri svojej rodine. 

Keď som rok 2015 nazvala ,,zmenou", tak rok 2016 je určite POKORA. A tú si beriem aj do ďalšieho roka, ale s dávkou ľahkosti, ktorú som minulý rok niekde nechala. Chcem menej ,,riešiť", brať veci tak ako sú, netrápiť sa tým, čo nevyšlo, ale naopak, tešiť sa z toho, čo sa podarilo. Do roku 2017 vstupujem s otvorenou mysľou a pozitívnymi vibráciami. A ak bude ku mne taký dobrý ako rok 2016, budem vďačná a hlavne to budem vidieť a užívať si každú chvíľu naplno :).

Druhý deň v New York City začal pokojne a skončil sa úplne nečakane. Až v sobotu :). Mali sme v pláne odísť poobede, ale nakoniec to osud zariadil inak a my sme vďaka hodinám navyše stihli vidieť z mesta omnoho viac. Nohy ma v mojich červených teniskách boleli po prechodených kilometroch akoby som chodila po skle a jedna bolesť prekrývala druhú, takže som nakoniec už necítila vôbec nič. To bol dôkaz, že sme naše dni prežili totálne naplno (a tiež, že som si mala zobrať pohodlnejšiu obuv). Ale koho zaujímajú boľavé nohy, keď ho nosia po New Yorku?

Prvý post z našej americkej dovolenky je tu! Prešla som fotky a pripravila niekoľko postov, ktorými vás budem do konca mesiaca zásobovať. Rozhodla som sa začať New Yorkom, pretože som sa práve na toto mesto najviac tešila, tiež sme tam boli na dobu určitú, teda 2,5 dňa, trip sme spravili na začiatku nášho pobytu na východnej strane USA, takže ak mám ísť chronologicky, celkom to sedí. No a keďže mám milión fotiek (viac za dva dni v NYC ako za celý mesiac v Prahe) a veľa zážitkov, tak z neho budú rovno dva posty. Pretože New York stojí za to. Vedela som to už predtým, ale keď sa zrazu ocitnete v tomto večne prúdiacom meste, prekoná všetky vaše očakávania. Všetky. Je to bomba. Absolútna.

Viem, dala som si trochu načas s týmto postom, mal vyjsť v nedeľu, ale nevyšlo. Vyšlo teraz. Prvé dva októbrové týždne boli až znepokojivo pokojné, priam by som povedala, že nudné, lebo som väčšinou sedela doma a učila sa na skúšky a potom som zas zháňala materiál na ďalšie skúšky. Plus to počasie mi na nálade vôbec nepridáva, ale aspoň posledný víkend vyšlo slnko. Moju náladu a aj výzor veľmi ovplyvňuje počasie, keď je škaredo, jediné, na čo mám chuť je čierna (max. šedá) v podobe jeansov a hrubého svetra. Do toho som zjedla strašne veľa pečiva (veď som si sama upiekla) a cestovín (ktoré už ani nemám rada!) a celkovo som sa pri tom učení trochu opustila, takže napriek cvičeniu mi narástol faldík na bruchu. Prečo mi každý krajec chleba vidieť hneď na bruchu? No ale dobre, nebudem tu vyplakávať, je to moja chyba a teraz mávam pečivu aj sladkostiam zbohom! Nechcem aby ste si mysleli, že tuk na bruchu je najväčšia katastrofa na svete, ale ja sa chcem vo svojom tele cítiť dobre a to s tým faldíkom nejde, čiže záver je jasný - musí zmiznúť. 

Fotiek je tentoraz menej, lebo zaujímavých momentov bolo pomenej a po druhé, keď boli, častokrát som zabudla fotiť. Ale tento týždeň je to už inak, takže nabudúce bude viac. Každopádne, mám pár tipov kam zájsť a keďže sa už pomaly pomaličky blížia sviatku pokoja a mieru (viete, ktoré myslím, nie?), tak tam môžete nájsť aj milé darčeky pre svojich ľúbezných.

Posledné dva týždne leta patrili medzi tie najteplejšie a určite aj najlepšie. Po rokoch som bola v Chorvátsku, kde to milujem a ešte aj po návrate domov nás čakalo nádherné letné počasie.

Ešte pred tým, ako sa pustím do triedenia a upravovania random dovolenkových fotiek, ukážem vám ich zopár z prvých dní. To je vtedy, keď si ešte zvykáte na to, že plavky skutočne stačia a niekedy je aj to veľa. Keď sa zobudíte a raňajky s výhľadom na more vás fascinujú. Keď vyťahujete nové plavky a radujete sa z nich. Keď vstávate s nadšením, lebo si nechcete nechať ujsť ani jedinú chvíľu. A keď som sa zoznamovala s mojou okrúhlou dekou. Akonáhle som si na ňu sadla, cítila som sa, akoby som bola na svojom vlastnom súkromnou ostrove. Len ja, kniha a more. Síce sme ako rodina mali vlastný priestor bez cudzích ľudí, niekedy človek potrebuje byť úplne sám. A pre mňa je čas s knihou na dovolenke jedným z kľúčových momentov, ktorý si strážim a bez ktorého dovolenka nie je dovolenkou. Keď som si zobrala tento round towel, všetci vedeli, že sa ku mne nemajú ozývať :D. Čítala som, pozerala sa na more a snažila sa na nič nemyslieť. Paráda. Škoda, že som tento skladný kúsok nemala so sebou v Thajsku, na pieskovej pláži by s ním bolo sveta žiť. Tak ho pred dlhou zimou ešte prevetrám v parku na zelenej tráve, nech vidí niečo zo sveta. A keď mi bude smutno za teplom, rozložím si ho doma v obývačke. Bude mojim zhmotnením tohto krásneho výroku od Milana Marečka: ,,V studenej jeseni človek nad tým žasne, že leto bolo také horúce a krásne." 

Ďalšie random fotky zo života prinášam teraz po dvoch týždňoch. Začiatok mesiaca patril najočakávanejšiemu večeru tohoto leta, ktorý som si dosýta užila!

Ahojte! Rozhodla som sa namiesto mesačných postov z mobilu pridávať pár momentov z môjho života každý týždeň-dva. Príde mi to zaujímavejšie a mňa baví robiť takéto random fotky :). Tento týždeň sme mali v Čechách dva dni štátne sviatky, tak si väčšina ľudí brala dovolenku aj v pondelok a tak vzniklo 5 voľných dní. Mali sme ísť s Macom do Košíc, pretože sme tam spoločne už dlho neboli, ale Maco bol týždeň predtým v Cannes na festivale, tak bol unavený a nakoniec sme sa rozhodli ostať doma, čo vôbec nebolo na škodu, práve naopak :).

Marcový random z telefónu je trochu kratší, ale sú v ňom momenty, ktoré mi tento mesiac urobili neskutočnú radosť. Hlavne Seban!