MÔJ DRUHÝ TRIMESTER

23.4.19

Untitled
S pokračovaním môjho tehotenského denníčka som si dala načas a som za to rada. Aj článok o prvom trimestri som písala až v trimestri druhom a tak tento článok píšem mesiac pred svojim termínom. Príde mi také pekné a dojímavé pozerať sa na fotky a zamyslieť sa nad tým, ako som prežívala svoj druhý trimester teraz, keď ten malý človek vo mne bude čoskoro s nami. Ubehlo to tak rýchlo! Všetci to hovorili, ale vtedy som počítala dni, kedy konečne prekročím nejakú hranicu / narastie mi bruško / atď., že si to šlo len ťažko predstaviť. :)

Za najväčší míľnik svojho druhého trimestra (a tehotenstva celkovo) nepochybne považujem vstup do 5.mesiaca. Viem presne, ktorý deň to bol a ako som sa cítila. 5. mesiac, to už mi totiž prišlo také seriózne. Že už sa snáď nič zlé nemôže stať, lebo 5. mesiac, to je vysoké číslo, ja som ozaj tehotná a ak pán Boh dá, tak bábätko donosím a skutočne sa na jar narodí. Môj termín pôrodu mi ale stále prišiel strašne vzdialený. Výbavičku sme nenakupovali, zato sme si počas Vianoc doniesli plné auto vecí po Sebim a mojom krstnom synovi Oliverovi. Ale vyložili sme ich mimo bytu a ďalej im nevenovali pozornosť. Tiež som v tomto mesiaci začala cítiť prvé pohyby, narástlo mi bruško a so vstupom do 6.mesiaca sme oznámili, že čakáme bábo verejne. Ale pekne postupne...:)

Untitled
Takto mi postupne rástlo bruško.
4. mesiac (13tt) / 5. mesiac (17tt) / 6. mesiac (23tt)

Untitled
Vianoce 2019 a ja som si myslela, aké mám už veľké bruško. :D Nemohla som sa dočkať, kedy ho začne byť vidieť a keď takto "narástlo", zdalo sa mi obrovské. Dnes to už pravdaže vidím inak. :D Určite to bolo aj preto, že som už cítila prvé pohyby "plávajúcej rybičky".

PRVÉ POHYBY

Asi ako každá tehotná žena, ani ja som sa nevedela dočkať prvých pohybov bábätka. A v 5.mesiaci konečne prišli! Prvorodičky vraj cítia prvé pohyby o niečo neskôr, pretože ich nevedia rozpoznať, cca okolo 22tt, ale pravdaže, nemusí to tak byť. Prvé podozrenie na pohyby som mala už v 18tt, ale to som ešte nevedela, či to nie sú skôr črevá. Klasický scenár. :D Deň po Štedrom večeri, teda keď som bola v 19tt som pri sledovaní filmu s rodinou prvýkrát identifikovala pohyby nášho bábätka. Ležala som na Macovi, všetci sme boli v obývačke a mne zrazu začalo nadskakovať bruško. Viete si predstaviť moju radosť, vzrušenie a nadšenie! Konečne bábätko cítim, konečne viem, že je skutočne vo mne a môžeme spolu komunikovať. :)

Odvtedy som každý večer ležala nehybne v rovnakej polohe a čakala, že sa ohlási. Väčšinou sa ohlásilo, ale ak náhodou nie, nepáčilo sa mi to. Večer s vyloženými nohami bola zo začiatku jediná šanca, ako dieťatko cítiť, keďže bolo ešte dosť malé. Tak sa z toho stal rituál. Chcela som jednoducho vedieť, že je všetko v poriadku. 

Untitled
Untitled
V 20tt - večer, keď bolo bruško vždy omnoho väčšie ako počas dňa. :)

NOVÝ JEDÁLNIČEK

Kým prvý trimester som sa stravovala stále vegánsky, druhý trimester som stravu musela prehodnotiť. Odporúčania lekárov, Macov názor a hlavne moje zamyslenie sa ma doviedli k názoru, že počas tehotenstva sa vegánsky stravovať nebudem a do jedálnička som postupne zaradila aj mäso a vajíčka. Mliečne výrobky, nakoľko mi z nich nie je dobre a moc ich nemusím, som si dávala veľmi výnimočne v podobe syrov, ale mlieko a jogurty naďalej ostávali mimo mňa. Jediné, čo mi fakt veľmi veľmi chutilo bola bryndza (pasterizovaná z obchodu), ale dopriala som si ju tzv. za odmenu. 

Och, a áno, čokoláda a sladké celkovo. Ja normálne nie som na sladké, som skôr slaný typ, milujem chipsy, oriešky, tyčinky. Na nejaké sladké čokoládové "blbosti" nie som. Ale počas tehotenstva sa mi to veľmi zmenilo a ja na chipsy ani len nepomyslím, zato nejakú sladkosť som musela (a aj musím) mať každý deň. Tým, že som bola celý druhý trimester aktívna a fungovala som rovnako ako pred otehotnením, nemala som z toho sladkého strach a zas nijako extrémne som to nepreháňala, len som si trošinku dopriala.

Untitled
Šťastná po ultrazvuku, pretože všetko bolo v poriadku. :)

Untitled
Prvá polovica januára (21tt) a ja som prvýkrát ukazovala bruško medzi ľuďmi. Bol to taký zvláštny pocit, ale v dobrom slova zmysle. Taký pocit hrdosti a radosti :)

BRUŠKO RASTIE

Stále som nosila svoje pôvodné oblečenie. Výborne mi sedeli midi sukne a svetre. Rifle, ktoré som už nezapla som vždy prekryla oversized svetrom. No a keďže sa nosili kabáty, tak nejaké bruško si ozaj nikto nemohol všimnúť. Ten, kto nevedel, že som tehotná - a že to nevedel takmer nikto, si nič nevšimol. 

Bruško zrazu tak viac vypuklo asi v 19tt, teda v čase, keď som začala cítiť prvé pohyby. Vtedy som už aj prestala spať na bruchu, už to nešlo. Počas Vianoc som si zadovážila prvé tehotenské legíny a pančušky, čo bola jedna z najlepších kúp počas celého tehotenstva vôbec. Vtedy som si pravdaže myslela, že mám bruško úplne obrovské. :D Ach, to boli časy, ešte som nevedela, čo ma čaká. :D

V polovici januára, konkrétne 14.1., teda v deň, keď sme verejne oznámili, že budeme rodičia, som si tiež kúpila prvé elastické obtiahnuté šaty podľa vzoru tehotnej Meghan (Dutchess of Sussex), lebo som zistila, že už môžem ukázať bruško bez toho, aby to vyzeralo tak, že som len zjedla pár langošov. A keď som v tých šatách šla von, to bol pocit! Neopísateľný. Pekný, radostný. Super pocit.

Untitled

A UŽ TO VIETE!

Veľkosť môjho bruška či zdravotný stav nás nikam netlačili a tak sme sa s verejným oznámením nijako neponáhľali, aj kamarátom sme to oznamovali veľmi postupne. Ako som vám už spomínala, bola som veľmi opatrná a prvú polovicu tehotenstva som prežila síce v radosti, ale aj strachu a obavách, tak som nechcela nič zakríknuť. Bolo zároveň skvelé, že o našom bábe vedelo len zopár najbližších a prežívali sme to celé v súkromí. 

Keď sa blížilo prekročenie prvej polovice tehotenstva (20tt), už som začala premýšľať nad tým, kedy dať túto novinku von. Strach zo mňa prvými pohybmi značne opadol a tak som bola pripravená a aj som to chcela vykričať do celého sveta! No a tiež som už nezapla nohavice. :D 

Deň pred oznámením, cestou z Tatier do Prahy sme sa zastavili v Trenčíne, kde nám Simonka Shine Vision nafotila krásne spoločné fotky. :)

Tak akurát nám to pekne vyšlo, že sme mohli rovnako ako naše zasnúbenie 2 roky dozadu, tak aj túto novinku a míľnik oznámiť symbolicky na narodeniny môjho ocka - 14.1. Je to pre mňa (a teraz už aj pre nás) veľmi dôležitý dátum a tak som nechcela čakať ani posúvať oznámenie na neskôr, hoci som o tom kvôli havárii, ktorú sme mali cestou z Tatier uvažovala. Bola som však hneď u doktorky, ktorá potvrdila, že je všetko v poriadku, bábo zdravé a tak sme sa s Macom zhodli, že ok, ideme s tým von. :) Bola som vtedy na v 22tt, teda už takmer v 6.mesiaci.

Mnoho z vás bolo prekvapených, že som už za polovicou, niektoré ste mi písali, že ste to už tak nejak tušili. :) A mňa veľmi dojali vaše reakcie, komentáre, správy a gratulácie. Bolo ich neuveriteľne veľa, všetky krásne a úprimné, fakt som to nečakala a budem si to navždy pamätať. Ďakujem. :)

Zároveň však musím spomenúť aj ten šok, ktorý som zažila po zverejnení článku "Čakáme bábätko!". Váš záujem ma prekvapil, vôbec som nečakala taký "boom". V článku som totiž spomenula, že sa nám podarilo počať po tom, čo mi poradila moje nová pani gynekologička a správy s prosbou o túto radu mi zahltili Instagram aj mail. Môžem si za to sama, som si toho vedomá. Fakt som si nemyslela, že správ bude viac ako 500 a na mňa toho bolo zrazu veľmi veľa. Celú noc som nespala, prečítala som si vaše osobné správy s príbehmi a mnohým som odpísala. Najviac ma samú mrzelo, že mnohé z vás čakali nejaký univerzálny recept, ale o nič také sa nejedná. Veľa správ bolo len zo zvedavosti, čo mi pri tom množstve správ prišlo "too much", až som sa nakoniec rozhodla, že jednoducho nemôžem odpísať každej a nie som pripravená zdieľať túto správu verejne. A ešte stále nie som, každopádne, možno po pôrode budem. :) Verím, že to chápete a nehneváte sa na mňa.

Untitled
Untitled
Tu sme sa išli zaregistrovať do pôrodnice. :)

NÁLADY, ACH TIE NÁLADY

Keď som sa spýtala Maca, či si u mňa všimol nejaké zmeny nálad počas tehotenstva, povedal akurát, že som k nemu celkovo oveľa milšia, odkedy som tehotná. Ja zas musím povedať, že on je omnoho viac vtipnejší! :D Ako naozaj, každý deň ma rozosmieva tak, že si občas aj cvrknem. Nejaké extra nálady či výkyvy som sama u seba tiež nepozorovala, jedine sa teda priznám, že medzi 6.-7.mesiacom mi začalo také obdobie, že mi veľa ľudí a veľa vecí liezlo na nervy a občas som aj vybuchla. Vtedy som napríklad napísala aj tento článok ale kúsok tej asertivity a celkovo postoj som si osvojila a nehodlám sa ho zbaviť. 

Napríklad ma vedela nahnevať moja mamka svojimi radami. Nevyžiadanými. Viem, že to nemyslela zle. Ale vytočilo ma to aj tak. Ruka v ruke s tým išli aj niektoré správy na Instagrame. Učila som sa, čo a ako zo svojho tehotenstva zdieľať, o čo sa deliť. A niektoré správy ma veru dostali, hlavne keď sa ich veľa z nich nieslo v rovnakom duchu. Opäť, viem, že to nikto nemyslel zle a všetci chceli len poradiť, ale zase, rovnako ako každá tehotná žena, aj ja som počas celého tehotenstva chodila pravidelne ku gynekologičke, takže minimálne tie základné veci som ovládala a tiež som si sama čo to naštudovala. 

V závere som toho názoru, že je každé jedno tehotenstvo veľmi individuálne a každá žena ho prežíva inak. Preto by som nikdy neškatuľkovala a neporovnávala svoje tehotenstvo s iným. Čo mne prekážalo, inej nemusí. Ak by som mala dať na všetky rady, ktoré som dostala, musela by som byť tehotná aspoň 5x. A viete ako to je, každá sa rozhodujeme hlavne PODĽA SEBA. V tom, ako sa stravujeme, ako sa obliekame, akú výbavičku si kúpime, aké doplnky stravy berieme, či a ako športujeme. Niekedy som mala pocit, že sú správy v mojom IG slabšia verzia Modrého Koňa, na ktorý som v druhom trimestri konečne prestala chodiť, akurát nejak MK chodil za mnou. :D A to som toho podľa zdieľala za pochodu pomerne málo a aj tento článok vychádza z odstupom. Plne však chápem aj to, že toto všetko k tomu patrí, keď človek bloguje a normálne som už odolná, len tehotenstvo je citlivá téma a ja som mala v druhom trimestri také citlivejšie obdobie.

Untitled
Koniec 23tt, bruško narástlo! :)

FYZICKÁ KONDÍCIA / ČO TAK DYCHČÍŠ?

Musím zaklopkať, po fyzickej stránke som sa rovnako ako prvý, tak aj druhý trimester cítila výborne. Ešte 4.mesiac som psychicky tak nejak vnímala skôr ako súčasť prvého trimestra, keďže fyzické zmeny sa u mňa začali objavovať až v koncom 5.mesiaca. Únava, ktorá ma sprevádzala počas prvého timestra zmizla a ja som fungovala viac menej tak ako predtým. Samozrejme som sa už v Tatrách nešla lyžovať a dávala som si ešte väčší pozor na dvíhanie ťažkých vecí, ale inak som nejaké väčšie obmedzenia, na ktoré by som sa mohla posťažovať nepociťovala. Teda skoro....

Pomerne skoro som začala pociťovať tlaky "tam dole" viac menej pri akomkoľvek dvíhaní nôh. Teda ponožky som si musela začať dávať v sede už niekedy v 4.mesiaci, inak mi to bolo nepríjemné. Takisto pri obliekaní nohavíc či spodného prádla. Nasledovalo objavovanie nových techník pri výstupe z vane, obúvaní a pod. So zväčšujúcim bruškom tlak už len narastal, takže som si na nové fungovanie musela chtiac nechtiac rýchlo zvyknúť.

Začala som brať magnézium aj vápnik. Magnézium po tom, čo ma párkrát chytil v noci kŕč do nohy a vápnik kvôli zubom.

Smiešne bolo aj to, že som strašne dychčala aj pri bežných úkonoch. Napríklad som sedela doma v obývačke a mamka sa ma počas telefonátu spýtala, kam utekám. Keď som nahrávala správu Sindy, ležala som v posteli a vyslovene lapala po dychu akoby som zabehla maratón. No a keď som reálne chodila, tak to som sa zadychčala ešte viac. Výšľap po schodoch na druhé poschodie a potom som si musela dať normálne pauzu. Po čase som to prestala riešiť. Som tehotná, tak dychčím, no čo. :D

Ako mi rástlo bruško, teda koncom druhého trimestra, tak som mala pár okamihov, keď som si fakt myslela, že niekam nedôjdem. Z drogérie domov to dávam bežne za cca 5 minút, zrazu som šla asi 12 minút a to aj s reálnymi pauzami, keď som jednoducho zastala na chodníku. Hrozne ma tlačilo brucho. Nestalo sa to veľakrát, ale párkrát áno. Najhoršie to bolo vždy večer, keď bolo bruško aj dvakrát väčšie ako ráno a ja som večer nevládala. Celkovo som musela spomaliť svoje tempo, každým týždňom som sa už len spomaľovala a tak je to dodnes.

Pokračovanie (TRETÍ tTRIMESTER) nabudúce...:)

You Might Also Like

1 komentárov

  1. ja som nedávno začala druhý trimester a v niektorých veciach som sa dosť našla :D ale len sa mi potvrdzuje to, čo si napísala - každé tehotenstvo je iné...to čo niekoho trápilo v prvom trimestri môže inú trápiť v druhom a podobne...no som zvedavá, čo ma čaká v treťom...a urobíš aj nejaký článok o pôrode? :P toho sa ja celkom desím :D

    WHEN PIGS FLY

    OdpovedaťOdstrániť

Find me on Facebook