INSTAGRAM HUSBAND / AKO FOTÍME

1.7.18

Untitled
Chválite nám fotky a chválite Maca. Možno si aj povzdychnete, že to by ste chceli tiež. Ale nie je všetko zlato, čo sa blyští a naše spoločné shootingy veru nie sú prechádzka ružovou záhradou. :D

Viete, mať blog je krásna vec, ale náročná a o to náročnejšia, keď nemáte človeka, ktorý by vás s láskou, ochotne a kvalitne fotil. Treba však povedať, že tieto tri magické slová sú dokopy trochu nereálne, ale to som zistila, až keď som začala do fotenia angažovať Maca. Tak ono predstava je to krásna, hlavne keď zistíte, že váš (vtedy) frajer bol kedysi dávno prijatý na štúdium fotografie a celkovo sa vo foťákoch dosť vyžíva. Tak sa už vidíte ako duo, vy budete pózovať a on si od samej lásky a obdivu k vám zaplní SD kartu vždy, keď na vás pozrie skrz oko hľadáčika. 

Untitled

Strih. Realita. Maco je umelec a kreatívec. Ja som, dovolím si tvrdiť, aspoň kreatívec. To znamená, že máme každý vlastnú predstavu o tom, ako majú veci vyzerať. Do toho sme obaja tvrdohlaví. Veľmi. Takže sa nám ani po 4 rokoch nepodarilo dostať sa do štádia, aby aspoň jeden z nás pri fotení nedudral. Hádame sa. Kvôli foteniu. Maco kričí, že nie je statív, ja zas, prečo nemôže aspoň raz robiť veci tak, ako chcem ja, keď je to môj blog. Hľadáme miesto. Mne sa nepáči, jemu áno a naopak...On chce fotiť na slnku, ja v tieni. Fotka krásna, ja už menej, ale Maco je spokojný. Lenže nevidí, že mám na fotke vlasy ako čert a odstáva mi bombera. Pre neho je dôležité svetlo, nastavenie a celková kompozícia. Nakoniec sa trikrát nadýchnem, vydýchnem a poslúchnem. Po mesiacoch skúšania mu (skoro) vždy dám za pravdu. Fotky sú super. Maco to jednoducho vie.

A ja viem, že to vie, len dostať sa k tomu foteniu s ním je náročnejšie. Pritom sa to vždy snažím spraviť pre neho čo najjednoduchšie a čo najprirodzenejšie. Žijeme v jednej domácnosti, fotenie mu však musím hlásiť, aby sa na to, ako on hovorí, mohol psychicky pripraviť. :D Pritom kedysi mi tvrdil, že nechce plánované fotenia, ale prirodzené, keď ideme vonku. Tak som to tak začala robiť, lenže časom sme museli prejsť na systém - plánované fotenie keď ideme vonku. Keďže Maco pracuje v reklamnej agentúre a nejaké fotenia rieši deň čo deň, snažím sa ho zapájať do outfitového fotenia čo najmenej ako sa dá, maximálne raz - dvakrát za mesiac. Inak ma fotí mamka či sesternica Nikolka. Niekedy ma mrzí, že ma Maco nefotí častejšie, na druhej strane, chápem, že na to proste nemá náladu a radšej som to vyriešila inak, akoby sme sa kvôli tomu mali hádať, to mi za to fakt nestojí. Musím však povedať, že keď sa dohodneme a sľúbi mi to, tak mi vždy pomôže a výsledok vždy stojí za to!

Inak priznám sa, že tak trochu škodoradostne ma hladí pri srdiečku, že nie som jediná blogerka, ktorá to takto má. Väčšina, s ktorými som sa rozprávala zažíva to isté a niektoré mi ešte prízvukujú, že môžem byť rada, že ma Maco fotí a že to robí tak na úrovni. :) A verte, že ja veľmi rada som.

Untitled

Vďaka tomu, že potrebujem niekedy fotiť viac a Maco ani nikto iný nemôže, som sa naučila pracovať so samospúšťou. A to mi vážení, zmenilo život! :D Trochu preháňam, ale naozaj mi to uľahčilo kopec vecí, nie som na nikom závislá, fotky si urobím presne podľa seba. Ako chcem a kedy chcem. Hlavne teda v našom byte. Mám statív, wifi, s ktorým prepojím zrkadlovku s mobilom a cvakám. Simple as that. Trvá to síce trošku dlhšie ako keď vás niekto fotí, ale na druhej strane si urobíte toľko fotiek koľko chcete a nikto vám nevzdychá spoza objektívu, pretože ste príliš náročná.

Untitled
Untitled

Tak napríklad toto piknikové fotenie s Tatratea. Mám svoju predstavu, všetko prichystám a s radosťou Macovi oznámim, že budeme mať obed v piknikovom štýle na našej záhrade. Samozrejme som mu medzi tým určite oznámila, že cvakneme zopár fotiek, že len potrebujem, aby pózoval, lebo ho chcem mať na fotkách tiež. Takže kým som šla na nákup a potom všetko stylovala, drahý sa venoval svojmu bicyklu. V tielku a šortkách, lebo veď ako inak. Hovorím mu, že teda nech sa dá dokopy, sadne si na deku a ideme jesť a fotiť. On si šiel umyť ruky a v tom špinavom tielku a slipoch si sadol na deku. :D :D Vravím: "Láska, ale ja som to takto fotogenicky aj s monsterou z Hornbachu nastylovala, lebo by som nám rada spravila fotku. :D". Niečo okomentoval v štýle, že to nevedel (ehm, bez komentára fakt) a dudri dudri, obliekol sa a ešte mi aj pomohl s fotkami kde sedím sama. 

Proste klasický vzťah, dúfam, že ste si nemysleli, že pri fotení skáče od radosti, lebo si to tiež chce dať do feedu. To sú také dievčenské veci, v ktorých sa vyžívam spolu so svojou sesternicou a mamkou, ale nie s mužom. A ja som za to vlastne veľmi rada. Neviem si to ani inak predstaviť (občas teda áno, hlavne keď sme obaja trošku zdutí). Obaja máme svoje záujmy a potom máme aj tie spoločné. Tie však okolo blogu ani neprešli. Jasné, že mi trvalo, kým som si na to zvykla, ale v konečnom dôsledku sme našli spoločne riešenie, tak aby vyhovovalo nám obom.

Untitled
Untitled
photos by us :)

You Might Also Like

2 komentárov

  1. Haha, vždy keď sa s niekým o tomto bavím, tak majú podobnú skúsenosť :D U nás je to tiež tak. Blogovať som opäť začala aj preto, že Viktor sa ponúkol, že ma bude fotiť, ale to sme ešte nevedeli, do čoho ideme :D On má predstavu, ale nepovie mi ju, ja mám predstavu a keď sa mu ju snažím vysvetliť, som taký malý diktátor (profesionálne nasadenie, ktoré on vníma ako buzerovanie :D) a potom väčšina našich fotení končila tým, že sme na seba boli odutí. Už sme sa síce polepšili, ale stále to nie je žiadna sláva teda :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Tak tento článok ma fakt pobavil. :D Je mi ale jasné, že nič určite nejde hladko a je hlavné, že sa napokon dokážete dohodnúť či robiť kompromisy. ;) Fotky sú inak ozaj krásne.

    Sabi z blogu Beautiful savage

    OdpovedaťOdstrániť

Find me on Facebook