UPOZORNENIE! Ako pri každom článku tohto druhu, toto je iba môj subjektívny názor, moje skúsenosti, zážitky a pocity, o ktoré sa s vami rada podelím.

Ako mnohí viete (ale možno nie, tak to pre istotu píšem hneď na úvod), môj priateľ ma po vyše dvojročnom vzťahu požiadal o ruku. A ja som bez váhania povedala ÁNO. Niekomu sa môže zdať, že sobáš po necelých troch rokoch vzťahu je mierne riskantný krok. Môj milý však tvrdí, že skôr či neskôr by sme sa aj tak vzali, takže to nebudeme odkladať :).

Hovorí sa, že keď príde ten pravý, budete to vedieť. Budete to cítiť, bude to jasné ako facka. Na moje prekvapenie, je to naozaj tak, len u každého trochu inak. Myslela som si, že ak to teda mám vedieť, tak HNEĎ ako dotyčného uvidím. Čas zastane a my sa od prvého stretnutia do seba bláznivo zamilujeme. Netvrdím, že sa to už niekomu takto nestalo alebo, že sa to nemôže týmto štýlom stať práve vám, ale buďme aspoň trochu reálni. Pretože ono nakoniec na tej reálnosti záleží viac ako sa môže zdať.

Môj budúci manžel (to sa tak dobre píše) a ja sme sa spoznali celkom neromanticky cez Tinder a obaja sme predtým absolvovali niekoľko rande naslepo. To už, úprimne, nemáte žiadne očakávania, pretože bez nich nebudete sklamaní, možno akurát príjemne prekvapení. Život a doba vás naučili. Pred prvým stretnutím sme prehodili pár viet, ale žiadne týždňové či nedajbože mesačné "písmenkovanie" (naozaj som použila to slovo?), cez ktoré si človeka dosť idealizujete a je dobré akurát na to, že často po prvom stretnutí odchádzate maximálne demotivovaný s pocitom, že ste odsúdený na roky samoty.

Ja som si na naše prvé rande ani vlasy neumyla a nahodila som outfit, ktorí funguje ako repelent na mužov. Čiernobiely kožuch a červený rúž. Povedala som si, že toto som ja a už sa nebudem snažiť trafiť do vkusu niekoho, koho ani nepoznám. Môj vyvolený dodnes tvrdí, že som vyzerala ako Cruella deVil. Prvé rande sme nemali nijak romantické (veď sme sa nepoznali), investovať čas, námahu a peniaze sa na stretnutiach cez Tinder moc neoplatí. Jednoducho sme sa stretli. Z fotiek, na základe ktorých táto sociálna sieť funguje bolo zrejmé, že sa jeden druhému páčime, z pár prehodených viet bolo zas jasné, že si ani jeden o tom druhom nemyslí, že je úplne mimo a tak čo to budeme naťahovať. Sadli sme si na víno do žižkovského Bukowski´s a rozprávali sa. Tak normálne. Nikto sa nesnažil zapôsobiť, nikto nerozprával tie overené príbehy, ktoré vždy zabodujú. Po hodinke a pol sme sa rozlúčili, ja som bežala domov za Foly, ktorá sa vracala z práce a Maco šiel niekam ku kamarátovi.  

Potom som išla do Košíc, kde som bola prosímpekne na ďalších dvoch rande. Je jasné, že nevyšli. Našťastie. Zvláštne je, že na obe tie košické rande som sa naopak chystala až príliš a pozrite...Maco ma v tom čase až tak nezaujímal, mala som iné objekty "touhy". Ale na svoju obranu musím napísať, že aj on sa ešte stretol s inou babou z Tindru. Proste v tomto čase sociálnych sietí sa nevyplatí všetko vsadiť na jednu kartu. Teda, na začiatku určite nie. Ale Maco mi písal, nie tak otravne, ale so záujmom a to aj po tom, čo som párkrát "zabudla" odpísať. Bol slušný, zábavný a na nič sa nehral. Neotravoval ma. A fakt sa mi páčilo, že aj napriek tomu, že z mojej strany necítil úplný záujem, tak to hneď nezahodil. Tak sme teda po tom, čo som sa vrátila do Prahy, šli na druhé rande.
Chlapi (ok, skôr chlapci), s ktorými som chodila (dlhšie či kratšie) pred Macom boli pre mňa v mojej hlave vždy iba DOČASNOU záležitosťou. A nie preto, že by som ich nemala rada a iba sa s nimi zabávala, to vôbec nie. Do niektorých som sa šialene zamilovala, pri iných som vzplanula, a aj keď som si s niektorými z nich predstavovala budúcnosť, bolo to maximálne na pár mesiacov, možno rôčkov dopredu. A častokrát som sa tešila už aj z toho, že sme sa vôbec dopracovali k ďalšiemu rande :D. Budúcnosť má očividne rôzne podoby. Vo svojom vnútri som však pri všetkých cítila, že to raz skončí. Ale aby bolo jasné, tu sa nebavím o tých absolútne stratených prípadoch ale o tých trošku dlhších vzťahoch, keď si už aj fotečku na Facebook hodíte a tak...Pri niektorých som si to potom už aj sama pred sebou vedela priznať, čo bolo dosť oslobodzujúce. Potom už netlačíte na pílu, keď sa blíži koniec. Vždy som nejak cítila, že toto nie je úplne ono, že na mňa čaká  niekto iný, niekto lepší.

A pri Macovi ten pocit nemám. Pretože on je ten lepší. Ehm, najlepší! Po pár mesiacoch randenia som pri ceste z Rimavskej Soboty do Košíc mamke povedala, že prvýkrát vo svojom živote viem, že toto je správne. Že aj keď sa niekedy pohádame, cítim, že mi dvaja máme byť spolu. Predtým som mala veľký strach zo svadby. Bola pre mňa symbolom straty slobody, nechcela som nikomu patriť. Nikomu z tých chlapcov, ktorých som poznala predtým. Ale s Macom je to iné. S ním mi všetko príde tak prirodzené a normálne.

Možno by som svojho budúceho manžela nevedela oceniť, ak by sme sa stretli skôr. Asi som musela stretnúť zopár "grázlov", aby som si vážila to, čo mi dáva ON. Tak sa dá povedať, že som za každého nesprávneho chlapa vďačná, lebo aj vďaka nim som videla toho správneho. Je to ten najlepší človek akého poznám. Má svoje muchy (a nie je ich málo), veď kto nie. Ale ako celok je presne pre mňa. Od hora až nadol. Pretože:

Je pre mňa absolútne jedinečný.
Nikto nebol, nie je a nebude ako on. Už nechcem byť s nikým iným, nevidím sa po boku nikoho iného, iba jeho. Mám to úplne najlepšie, čo môžem mať. Nikto lepší už nepríde, nikto mi nemôže dať to, čo mi dáva ON. Maco je všetko, čo som kedy chcela, dokonca aj to, o čom som ani nevedela, že by som mohla chcieť :). A k tomu všetkému sa mi veľmi páči aj fyzicky. (Vďaka Tinder!)

Učím sa od neho každý deň.
Je to neskutočne inšpiratívny a pracovitý človek. Dokáže sa pre veci nadchnúť tak, ako nikto iný a do čoho sa pustí, robí vždy s absolútnym nasadením. Čo si zaumieni, to dosiahne. A neuspokojí sa s ničím, iba s tým najlepším. Je čestný, skromný, cieľavedomý, kreatívny, úprimný, inteligentý, vnímavý a dobrosrdečný.

Doteraz som mala pocit, že svojich priateľov v mnohých veciach presahujem, dívala som sa na nich zhora, a pravdupovediac, vadilo mi to. Teraz mám chlapa, ku ktorému vzhliadam, podporujem ho a učím sa od neho.

Aj keď, pozor na to, čo si želáte :D. Chcela som chlapa, čo bude mať názor, bude rozhodný a bude vedieť buchnúť po stole. Ako ja. A tak takého mám, len niekedy si vravím, že by sa mi v istých situáciách hodilo, keby len pritakával :D.

Viem, že mu môžem stopercentne veriť.
Bez debaty. Niekedy až rozmýšľam, či k sebe nie sme až priveľmi otvorení, ale spoločná domácnosť nepozná žiadne hranice, haha :D. Takisto viem, že akékoľvek rozhodnutie učiní za nás dvoch, bude správne.

Nikdy so mnou nehral žiadne hry, všetko mi povedal narovinu, vždy som v našom vzťahu vedela, na čom som. Ani raz mi nedal ani najmenší dôvod o ňom pochybovať. Nemusím v jeho správaní hľadať skryté významy, rozoberať s kamarátkami, čo ako myslel a čo si mám o tom myslieť ja (poznáme, všetky, však? :D). Vzťah s ním je skutočný. Vždy mi vravel, že so mnou chce byť a že so mnou plánuje budúcnosť. A ako som písala vyššie, čo si zaumieni...:)

Vždy chce pre mňa to najlepšie. 
Niekedy ma až príliš chráni pred svojimi problémami, pretože vie, že sa kvôli nim budem trápiť. Keď niečo plánujeme, veľmi mu záleží na tom, aby som bola spokojná, hoci ja som vždy za kompromis alebo nejaké spoločné rozhodnutie.

Takisto ma podporuje vo všetkom, čo sa rozhodnem spraviť (akurát na blog sa mu nechce ma fotiť, ale tak zabijem ho?!).

Nikdy nemyslí iba na seba. 
Čokoľvek robí, myslí pri tom aj na mňa a tak cítim, že som pre neho dôležitá aj bez každodenných slovných vyznaní lásky. Pre neho nie sme ja a on. Pre neho sme len MY. To som predtým nikdy nepoznala. Rozmaznáva ma a priznám sa, že som pri ňom trochu spohodlnela. Ukázal mi, že nemusím byť stále tá silná, aspoň určite nie pri ňom.

Zdieľame rovnaké hodnoty.
Tento bod je na spoločný život veľmi dôležitý. Ono v 18-tke hľadáte niečo úplne iné ako 23-ke a veci, ktoré sú pre vás dôležité sa zmenia. Obaja s Macom máme podobný (rovnaký?) pohľad na život, po ceste, ktorou chceme kráčať (such a cliché, no ale hodí sa to sem), môžeme ísť spoločne bez toho, aby mal jeden z nás dvoch pocit, že niečo obetuje. Vytvorili sme si spolu ciele a život, ktorý chceme žiť a obaja robíme tak, aby sa naplnili.

Pozná ma.
Rešpektuje moje nálady, vie, čo na mňa zaberá, vždy spraví viac popcornu, aj keď mu tvrdím, že si nedám, pretože vie, že si dám. Pozná môj vkus a každý darček, ktorý mi dal, sa mi páči. Vie, keď ma niečo nahnevá aj keď ma niečo poteší. Vníma ma, sleduje ma, zaujíma sa o mňa. Môžem pri ňom byť naozaj taká aká som. Čiže aj šibnutá mrcha.

Vraví sa, že láska bolí. Niekedy možno, ale ak vám spôsobuje viac bolesti a smútku ako radosti, asi to nebude úplne že láska...Veď keď niekoho milujete, tak chcete, aby mu bolo dobre a nespôsobujete mu trápenie a bolesť. A ak je to tak, tak treba ísť od toho preč. Veď láska je krásna, človek má byť spokojný, má kvitnúť, tešiť sa a nie vyzerať a cítiť sa, akoby ho trhala na kusy svorka divých psov.

Láska nie je to, keď ležíte bezmocne v posteli, počúvate Mumford & Sons a už tri dni čakáte, kedy sa ozve. Láska nie je ani to, keď vám neustále rozpráva ako vás miluje, ale keď ho potrebujete, tak pri vás nie je. Rozprávať vie totiž každý. Tiež som neraz verila. Maco toľko nerozpráva o tom, ako ma miluje (čo mu samozrejme niekedy pripomeniem), ale každý, fakt každý deň mi to svojimi gestami a činmi ukazuje. Musela som sa naučiť jeho prejavy lásky vnímať, bolo to pre mňa všetko pomerne nové. Sú v drobnostiach, v bežnom živote a to je na nich krásne.

Jednoducho som sa pri Macovi naučila, že ak to bolí, nie je to láska.


Dokonca už neverím ani tomu, že láska či vzťahy sú komplikované. Nie sú. Je to veľmi jednoduché, ak s niekým chcete byť, tak s ním ste. A ak nie, tak nebudete, ani keby sa hviezdy na oblohe dali do konštelácie vášho mena. Veď uvažujme logicky. Viete, čo všetko je schopný spraviť chlap, ktorý s vami chce byť. Niektorí pricestujú lietadlom, zrušia pracovný meeting a ten čas si nájdu. A potom je tu chlap, ktorý býva v rovnakom meste ako vy a nie a nie vyjsť si s vami von, pretože mu ochorel pes / nefunguje auto / musí sa učiť / bla bla bla....

Na vzťahoch nič komplikované nie je, komplikujeme ich my, hlavne keď sa snažíme vidieť veci, ktoré neexistujú.

Maco mi ukázal, čo je to LÁSKA a ako má vyzerať NAOZAJSTNÝ VZŤAH dvoch ľudí. Ukázal mi, ako sa má správať muž k žene. Dovtedy som si myslela, že v dnešnej dobe už muža, akým bol môj otec nenájdem. Maco je moja ISTOTA, moje bezpečie. Viem, že nech sa stane čokoľvek, s ním (alebo on) sa to vyrieši. Všetko s ním je také reálne, až sa mi niekedy zdá, že sa mi iba sníva.

Cítim, že ma Maco nesmierne miluje, cítim, že si je istý, že ma chce, že chce byť so mnou, chce mať so mnou deti, rodinu, dom, zážitky.....život. To je pre mňa tak veľmi dôležité a fakt, že on si na toto všetko vybral mňa a ja jeho, ma dojíma. Pokladám za veľké šťastie a dar, že sme sa našli, naviac v tak mladom veku.

Pamätám si, že keď sme sa k sebe po pol roku sťahovali, mnoho z vás bolo skeptických. Niektorí mi písali, že to je skoro a že to nedopadne dobre, iní, že sa čoskoro rozídeme, atď. Ani ja som o tomto kroku nebola úplne presvedčená, v našom byte na Vinohradoch mi bolo s Foly sveta žiť. Macova absolútna istota ma však presvedčila o tom, že je to správne rozhodnutie. Vždy mi tvrdil, že so mnou chce byť, nie chvíľu, nie roky, ale navždy. Neustále mi to dokazuje, viem, že je to naozaj tak :).

Niekedy sa cítim nevďačná, lebo keď pozeráme s Macom nejaký romantický film, tak ukazujem ,,Vidíš, vidíš, pozri aká romantika!", ale môj drahý ma hneď schladí, dá mi pusu, pripomenie mi, že láska sa dá prejavovať mnohými spôsobmi a zakáže mi pozerať podobné hlúposti. Alebo, čo je horšie, premýšľam, či by som ho nevymenila, keď mi zakazuje spievať v aute slovenské pesničky. Ale potom sa zamyslím, vžijem sa do jeho kože a tak prejavím trochu pochopenia a súcitu. Pretože sa o mňa pekne stará. Občas, keď som niekde s kamarátmi, tak po návrate domov na mňa čaká s úžasnou večerou pri sviečkach a filmom. Keď mám blbý deň a fakt je mi nanič, automaticky otvorí víno a podáva mi pohár. Hneď je mi potom lepšie :D. A dnes mi akurát doniesol matcha donut, ktorý môžem celý zjesť sama! Tvrdí, že sa mu najviac páčim v teplákoch a keď som v sexi negližé, nereaguje. Vždy, keď sa vráti so služobky, prinesie mi nejaký darček, aj keď mu stále hovorím, že nič nosiť nemá. Stále mi posiela nejaké vtipné videá, fotky či články z Facebooku, o ktorých vie, že sa mi budú páčiť a keď skončí v práci, hneď mi volá, aby mi povedal, čo cez deň zažil.

Máme krásne našliapnutý život a ja som s mužom, ktorý je pri mne, veľmi šťastná. Aby ste si nemysleli, nie je vždy všetko ružové, veď život je sínusoida, ale našla som niekoho, pri kom budem stáť nech sa stane čokoľvek. Lebo s ním to má zmysel, s ním všetko stojí za to. Toto je ONO, toto je ON.