AKO NÁJSŤ CHLAPA = SPOLOČNÁ ZHODA PRÍŤAŽLIVOSTI

21.5.15

relationships done

UPOZORNENIE! Toto nie je univerzálny návod na nájdenie priateľa, ten totiž nepoznám, a pochybujem, že niekto áno. Je to môj subjektívny názor, moje skúsenosti a zážitky, o ktoré sa s vami rada podelím.

UPDATE: Dozvedela som sa, že tento článok znie trochu tak, akoby som bola single. Nie som, mám toho najlepšieho priateľa na svete a som taká šťastná, ako už dávno nie (ale tiež sme museli randiť, aby sme sa našli :)). A preto som napísala tento článok, chcela som dodať odvahu, nejak nabudiť všetky baby, ktoré sa boja citov alebo sa boja randenia. Chcela som, aby ich to prešlo, pretože láska je krásna a všetci ju potrebujeme, aj keď si to často nechceme priznať :).

Sediac vo vlaku z Košíc do Prahy, vo chvíli keď som sa mala učiť makroekonómiu, ale počúvanie cudzích rozhovorov a neskôr aj pozeranie do blba bolo lepšou náplňou práce, som začala znova rozmýšľať nad náročnosťou nájdenia vhodného partnera v dnešnej dobe. Pre nás, mladé dievčatá a ženy. Samozrejme, je to náročné aj pre mužov, ale vzhľadom na to, že tento blog číta z väčšiny ženské osadenstvo, a ja som taktiež žena, môžem napísať svoj názor na danú, nazvime to, problematiku. Prudko ma k tomu inšpirovala nielen dlhá 9-hodinová cesta, ale aj moji spolusediaci (raz sa mali radi, potom sa hádali...) a rozprávka, ktorú som videla deň predtým.

Cez sviatky a víkendy chodia v televízii skoro ráno rôzne rozprávky, a keďže ma Sebastian zobudil, nejak som sa dostala k Barbie – Módny Salón (alebo tak nejak). Isto by ma to pred 10 rokmi zaujalo, avšak teraz som na tú hrôzu pozerala s otvorenými ústami. Klasické čierno-biele rozdelenie postáv nemôže chýbať, módna prehliadka bola hotová v priebehu ani nie 48 hodín, všetci boli krásni a štíhli, a nakoniec nemohlo chýbať dojemné vyznanie lásky medzi blonďavými Kenom a Barbie. Chápete, tieto rozprávky dievčatám iba pridávajú na komplexoch a úplne im obracajú priority (stará dobrá Třída číslo 402 alebo Co je Andy?), tak som svoje pobúrenie vyrozprávala Laure, ktorá mi na celý výlev povedala: ,,No vidíš Rebečka, áno, fyzická krása dôležitá, tie dievčatká to už asi vedia, ale bude im ešte horšie, keď zistia, aké ťažké je nájsť v skutočnom živote takého Kena, a to môžu byť aj pekné, milé a múdre.“ To bola geniálna a bohužiaľ, úplne pravdivá poznámka. 

Možno so mnou nebudete súhlasiť úplne všetky, veď pred pár rokmi by som sama so sebou nesúhlasila ani ja, ale viete, po niekoľkých rokoch single života, prudkých vzlietnutí a ťažkých pádov som zmenila názor. Počas  strednej školy som mala priateľa 3 roky, bol to môj prvý naozajstný vzťah, nič iné som nepoznala a po rozchode, ktorý sa už konal v Prahe som si naivne myslela, že ma bude každý ďalší chlapec/muž milovať minimálne rovnako a správať sa ku mne s úctou, pretože si to predsa nič iné ani nezaslúžim. Ha-ha-ha. Vyšla som z jaskyne prvého vzťahu a na nástrahy mužského pohlavia som nebola pripravená. Bola som naivná, trochu namyslená a z vlastnej vôle konečne slobodná, takže priam ideálny adept na zlomenie srdca. To prišlo veľmi rýchlo, ani som nestihla vyhláskovať slovo láska. Žiadna totiž nebola. Šialene som sa zamilovala do niekoho, kto si to absolútne nezaslúžil, ale na to som prišla až oveľa, oveľa neskôr. Klasický ženský záchranársky pud ,,Ja ho zmením, ja ho spravím šťastným a on mi bude do smrti vďačný“ sa skĺbil s mojou (vtedy) nulovou odolnosťou na typické kalerábové reči a ja som sa nasledujúci rok a pol utápala v slzách, nádeji a pesničkách Eda Sheerana a Roba Pattinsona. Fajčenie na balkóne, nekonečné čakanie, a ten kameň, ktorý leží na duši a vy sa ani neviete nadýchnuť. Spoznala som novú, doteraz neobjavenú dimenziu svojich citov. Asi som si to zaslúžila, viete, what goes around comes around. Každopádne, možno dobre a možno nie, tie najhoršie vlastnosti a hefty, ktoré môžu muži robiť sa skĺbili priamo v jednej osobe, takže na mňa tento jedinec pôsobil ako očkovanie, ktoré zmenilo celý môj pohľad na dnešné vzťahy, na mužov celkovo a na dlhú dobu mi zablokovalo akékoľvek hlbšie city. Ale všetko zlé je na niečo dobré a dnes som rada, pretože nebyť tohto obdobia v mojom živote, nie som dnes taká, aká som. 

Takže, síce zlomená, ale odhodlaná a bez ochoty sa ďalej utápať v smútku som sa pustila do víru randenia. S heslom klin sa klinom vybíja. A tu sa konečne dostávam k podstate veci. Na to, aby ste natrafili na nejakého dobrého chlapa, s veľkou pravdepodobnosťou budete musieť začať randiť. Je to ako hľadanie ihly v kope sena, ale keď tú ihlu chcete nájsť, musíte sa v tom sene hrabať. Isteže, môže sa stať, že na niekoho narazíte náhodne, v momente, keď to (ho) ani nebudete hľadať, ale ak niekoho chcete, tak čakať, že sa objaví z ničoho nič je proste hlúposť. Ani tie dve kilá nejdú dole, keď sedíte na gauči, chápeme sa. Alebo sa vám snáď stáva často, že na ulici nájdete len tak 100 eur?! Aspoň vás to niečo naučí o opačnom pohlaví, o sebe, niekedy zažijete naozaj pekný večer, no niekedy aj nie. Randenie je zábava, až do momentu, keď vás prestane baviť neustále rozprávať to isté (a na to sa ešte dá zvyknúť, jednoducho to patrí k prvým schôdzkam), a keď budete mať dosť všetkých tých blbcov, na ktorých narazíte. Po istom čase je to veľmi unavujúce a často už nemáte ani chuť, ani motiváciu. Mám za sebou nespočetné množstvo schôdzok s rôznymi chlapcami a mužmi. Zo začiatku som nehľadala nič vážne, lebo veď sa to po tom sklamaní ani nedalo. Takže som, celkom logicky, na nič vážne ani nenatrafila. Pretože to, čo chcete, to priťahujete. Mala som dočinenia s milými, naozaj príjemnými chlapmi (tých bolo menej), ako aj s rôznymi indivíduami. Najprv som si myslela, že je to moja chyba, potom som z toho vinila tie zoznamky, ale nakoniec som zistila, že to nie je tým a usúdila som, že nejaká vyššia sila sa na mne jednoducho dobre zabáva. Na druhom rande s jedným pôvodne sympatickým človekom som musela počúvať, ako a kde zbalil (a aj to druhé) to neuveriteľné množstvo dievčat. Neviem, čo aký to malo zmysel, asi čakal, že budem obdivne ochkať a achkať...Ďalší ma chcel aj napriek mojej vôli pobozkať a následne sa mi vyhrážal, že ma nechá vyhodiť zo školy, takže som dlho potom v silnej paranoji nikomu nehovorila, kde chodím do školy :D. Jeden mi tvrdil, že si zabudol peňaženku, takže som to zaplatila ja (nikdy viac!) a potom mi chcel peniaze vrátiť u neho doma, čo je teda poriadne trápny trik. Ďalší mi po pozvaní oznámil, že si mám všetko pekne platiť sama a vonku pred podnikom povedal, že on odišiel bez platenia a potom ma volal k sebe domov. To som vypichla tie horšie, dnes by som nič podobné nedopustila, pretože by som to stopla už na začiatku, lenže po ,,vojne" sa mi ľahko mudruje. Tá asertívnosť prišla až vekom. Ale ako vravím, stretávala som sa aj s milými chlapcami, nerada by som tento článok viedla negatívne a odradila vás od spoznávania nových ľudí (mužského pohlavia).

Z týchto rande širokého spektra som sa naučila pár vecí: 
- Vybiť klin klinom nie je dobrý nápad, pretože váš smútok vám do života to, čo potrebujete neprinesie a vy si tak vyberáte nesprávnych, poprípade podobných, rovnako naničhodných, chlapov. 
- Nič dobré nenájdete, ak neviete, čo chcete. Takže si definujte aspoň zopár priorít (Porsche sa neráta, finančná stabilita a cieľavedomosť áno. Takisto nemusíte striktne trvať na tom, aby vedel hrať na gitaru.)
-  Usporiadajte hlavne samú seba. Keď neviete vydržať sama so sebou, tak prečo by mal niekto iný?
- Nečakajte, že vás niekto zachráni a ukáže vám cestu, rovnako sa vyhýbajte každému, koho treba zachrániť a ukázať mu cestu, lebo to nič dobré neprinesie. Vy nie ste psychológ a nepotrebujete riešiť problémy niekoho iného hneď od začiatku, navyše verte, že ich nemáte šancu vyriešiť. To isté platí naopak.
-  Atraktívni chlapci boli väčšinou trochu nudní a často príliš zahľadení do seba, tí ,,priemerní" sa mnohokrát snažili až príliš.
- Tak ako u väčšiny, aj u mňa platila rovnica, ak sa niekto páčil mne, tak som sa nepáčila ja jemu a naopak. Dôležité je sa s tým naučiť žiť a uvedomiť si, že je to normálne. Čiže ak sa vám chlap, o ktorého ste mali záujem po rande neozve, tak si dajte jedno víno (pohár či fľaša, to je už na každej z vás a na týpkovi, ktorého oplakávate), spomeňte si na tých, ktorých ste odmietli vy (masáž ega) a choďte ďalej. Spoločná zhoda príťažlivosti (a nielen fyzickej, ale aj psychickej), ako to nazvala Laura, je totiž veľmi výnimočná vec.

Ako som tak randila, srdce sa mi zahojilo a ľahké zábavičky ma prestali baviť, pretože som takmer z každého rande odchádzala, už ani nie naštvaná a už rozhodne nie pobavená ako kedysi. Poprípade, ak som sa s nejakým týpkom dostala k viacerým rande, buď ma rýchlo omrzel alebo sa z neho vykľulo zvláštne stvorenie. A samozrejme, niekedy sa stalo aj to, že sa už neozval on. Dlho som si nechcela pripustiť, že hľadám vzťah, nejaké city – pocity – emócie. Síce som sa dovtedy cítila nezraniteľná, pretože som nechcela, aby mi niekto znova ublížil, ten predstieraný nezáujem bez štipky empatie, morálky a fakt žiadnych pocitov bol, z dlhodobého hľadiska, nanič. Ako náhle som si pripustila, že chcem, povedzme, lásku, hlavne, niečo viac, tak som sa stala zraniteľnou. Každopádne, dnes si myslím, že je lepšie zažiť hoci aj krátke obojstranné vzplanutie, ktoré vyšumí približne v priebehu dvoch-troch mesiacov, ako žiť bez citov. Ono naraziť hoci aj na také obojstranné vzplanutie = spoločnú zhodu príťažlivosti je dnes obrovské šťastie, verte mi. Chlad a ľahostajnosť je všade naokolo, načo ho mať v sebe. Dnes je hrozne cool tváriť sa, že sme nad vecou, že sme ok, že nás nič nerozhodí a samozrejme, nič a nikto nezaujíma. Ale načo je to dobré? Cítime sa neohroziteľní, ale v skutočnosti sme slabí. Báť sa citov je slabosť. Nech to znie ako klišé (lebo je, aj keď to po sebe čítam 5x, ale lepšie to nenapíšem), je mi to jedno. Keď chcete plakať, plačte a keď sa blíži zaláskovanie, tak sa tešte a neriešte hlúposti, hoci viete, že to je na dobu určitú. Čakať na osudovú lásku je predsa smiešne, obzvlášť v mladom veku, ale chápem, že pri tých Twilightoch, Gossip Girl a spol. sme všetky trochu zblbli. Mne už neskôr nevadilo, že budem po ukončení zaláskovanej etapy smutná. Patrí to k životu. Lásky, radosti, sklamania a smútky. A vždy sa o sebe niečo naučíte. Napríklad aj to, že kúsok naivity a ružových okuliarov budete mať v sebe stále, hlavne keď natrafíte na extrémne charizmatického chlapca, ktorý očividne rozpráva úplne kaleráby, ktoré by ste za bežných okolností rozlúskli za 2 sekundy, ale v tomto prípade im ani neviete prečo, uveríte :D. Dnes to už našťastie viem. Čo však nikdy neviete je to, či môže s niekým tá spoločná zhoda príťažlivosti nastať. A tiež neviete (ok, niekedy je to jasné, ale nie vždy), ako dlho bude vzťah trvať. Takže nebojte sa, neseďte doma a choďte na to rande, aj keď sa vám nechce. Obľúbené heslá v našej single skupine boli Nemám čo stratiťTo nie hanba, to odvaha. Pekne si ich spojte a uvidíte, že zažijete kopec zábavy, pretože zabávať sa potom môžete aj na tých hrozných nepodarených rande. A to poriadne kvalitne.

P.S.: Napíšte mi aj vaše hrozné rande (alebo viac), ktoré ste zažili a to, čo ste sa pri randení naučili :).


collage by me, pictures from 1, 2, 3, 4

You Might Also Like

24 komentárov

  1. Pekne zhrnutie, ja teoriu ovladam na jednotku a suhlasim so vsetkymi tipmi, ale v realite sa to tak TAZKO aplikuje!! Najma ak je clovek skor citovo ako pragmaticky zalozeny. Lahko sa radi, usporiadaj si samu seba, ked to, aby som bola v pohode, zavisi od lasky a ak ju nemam alebo sa potacam v nevyhovujucich vztahoch, som nanic aj ja. Cele to chce velmi silne uvedomenie si, zapojit viac hlavu ako srdce, a to mi nejde.
    A nejake uplne hrozne rande som ani nezazila, akurat to rozdelenie uctu (ja len kava) pri plateni nejake bolo:-))

    OdpovedaťOdstrániť
  2. pekne napísané, osobne a rozumne:)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ja som asi z tých šťastnejších dievčat,ktoré s rande nemalo nikdy problém a skôr ja som bola problém pre chlapcov ako oni pre mňa. Ale stále, keď som si nejakého našla, nebolo to ono a po pár mesiacoch sme sa rozišli. Až teraz, keď som si našla muža, takpovediac zmes inteligencie,krásy,zodpovednosti & šialenstva, ale spojila nás iná krajina, žiadni známy, scelilo spoločné bývanie a asi je niekedy dobré, ak sú dvaja sami, bez rodiny a bez starých známych. Aspoň mne to tak fungovalo. (: (Láska si ťa nájde, nech si kdekoľvek, pamätaj! )

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ono hlavně to chce stále myslet na to, že každá zkušenost je zkušenost a posouvá nás kupředu. Co se má stát, stane se..a přesně jak píšeš a psal jsem i já ve svém posledním postu..co vyzařuješ, to přitahuješ..pokud se bude člověk utápět v sebelítosti a sra*kách, pak se na něj přesně takoví budou lepit..

    Mišo
    www.ontheleaf.net

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Rada som si prečítala takýto úprimný článok od srdca :) Máš pravdu, že v dnešnej dobe to nie je ľahké spoznať normálneho chlapa, vidím to na kamoškach, ktoré sú krásne, múdre, šikovné a predsa samy. Ja toto neriešim, lebo chlapa mám, aj keď zatiaľ na diaľku a vidíme sa málo, ale lepšie ako byť s nejakým tu a vedieť, že to berie len ako zábavu a vyplnenie voľného času. Príbehov z hrozných rande by bolo :D Jeden mi na prvom rande povedal niečo o tom, ako bol na striptíze a získal číslo na striptérku a tak to povedal, akoby to bola pre ňho najväčšia výhra, týmto u mňa klesol a viac som sa mu neozvala. Ďalší chcel vždy všetko platiť napoly, a to sme sa stretávali už dlho. Neviem, kebyže už na prvom rande má chlap problém zaplatiť za mňa jeden drink, nechcem takého chlapa. Nemám problém za seba zaplatiť, ale proste chlap by sa mal ukázať ako gentleman a pozvať ženu, aký ma potom o ňu záujem, keď chce, aby si to platila sama? Keď sú už dvaja neskôr spolu, nemám nič proti, aby raz platil on a raz žena, ale aj tak pravý gentleman nikdy nenechá platiť ženu! Čo som sa však naučila je, že nechcela by som už chlapa zo žiadnej internetovej zoznamky alebo z diskotéky, nedajú sa tam nájsť seriózni chlapi, aj keď sú určite výnimky a kamoška si bude brať po 4 rokoch chlapa, ktorého spoznala na Pokeci. A na čo som prišla ešte je to, že keď sa mi nejaký chlap, z ktorého som bola hotová, prestal ozývať a po čase sa ozval, už som o ňho nemala záujem a nechápala som, čo som na ňom videla a tým chlapom som to dala pekne pocítiť potom, dajme tomu, že som odpísala na SMS: a kto mi píše? atď..Naj boli tie facebookove žiadosti o priateľstvo, ktoré som úplne odignorovala a nikdy by som si nezačala už s chlapom, čo raz stratil záujem. Buď to tam je alebo nie. A takisto som prišla na to, že chlap, ktorý má vážny záujem, sa ozve každý každučký deň a nie raz za pár dní alebo raz za týždeň. Uff, vyčerpávajúca odpoveď..To by bolo na jednu knižku :D:D Prajem pekný deň

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Dakujem beca, asi som potrebovala precitat si nieco taketo. Prestat sa lutovat a budovat okolo seba mury cez ktore neprejdu ti blbci ktorych opisujes ale ani ten potencialne vhodny :) a nabrat odvahu zobrat veci do vlastnych ruk. Drzim vam s priatelom palce, vidno ze si konecne stastna, nech vam to vydrzi :)Katka

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Veľmi dobre je to napísané, myslela som si, že teraz priateľa máš, tak držím palce pri hľadaní :) Neviem aké bolo moje najhoršie rande, lebo som na veľa nebola, ale teraz prežívam dvojročný vzťah a som šťastná, síce mám len 18. Dúfam, že nám to vydrží, lebo zvládať takých týpkov na rande, akých si popísala by bola katastrofa :D

    vikibatalik.blogspot.sk

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Perfektne nepísané!

    http://biankaguzyova.blogspot.sk/

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Já si myslím, že hlavní je hledat spřízněnou duši. Protože to je základ, na kterém lze vztah stavět. Jistě, musíte se sobě navzájem líbit, ale na světě se vždycky najde někdo krásnější, než je tvůj partner. Takže mnohem lepší než randit je podle mě chodit si prostě povídat s lidmi... a třeba jednou zjistíš, že ten, se kterým si povídáš, ti sedí jako nikdo jiný. Znám to z vlastní zkušenosti.

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Dobrý článok, vážne. Čítam pár mesiacov a tento je určite v top 3. Nedávno som objavila tento blog: http://www.smudgeness.co.uk/ kde baba píše o svojich dating skúsenostiach a väčšinou tie historky fakt stoja za to. Ja som veľmi po rande nechodila, ale pamätám si to najhoršie asi 3 roky dozadu. Jeden chalan ma vzal na rande do Manchestru (stretli sme sa na mojej škole v Anglicku, asi hoďku od Manchestru) a zaviedol ma do jednej z drahších častí a povedal že nakupujme! No poprvé, ja nemám £100 aby som ich len tak vyhodila oknom za niečo, čo vlastne ani nechem a po druhé, hahaha že ja sa teraz budem predvádzať v kabínkach na prvom rande!! A on celý čas chodil, že čo som to za dievča keď nemám náladu nakupovať. Tak som mu povedala, že ani sa mi nechce ale ani nemám na to prachy, na čo mi on odpovedal že však on mi to zaplatí. No super. Thanks but no thanks. :D

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Super- duper článok :) dlho som nečítala takto dobrý (a dlhý) článok na blogu. A musím s tebou súhlasiť. Už pri jeho čítaní som sa našla v mnohých veciach. Som jedna z tých čo sa tvária, že sú nad vecou, že ich sa to netýka, že ma nič nezraní a že tú lásku ani tak nepotrebujem. A keď som už mala chlapca, tak som to s ním skončila skôr ako to začalo, lebo som sa bála, že zo vzťahu by som ja vyšla ako tá zranená. To bolo cca pred 3/4 rokom a odvtedy som bola vonku len s pár chalanmi.. jedna vec čo na nich neznášam je ako dokážu stále a stále a stále dokolečka rozprávať len o sebe :D A už im idem aj ja niečo povedať a on do toho začne opäť. V tom prípade už nemám ani záujem niečo povedať a len sa na nich pekne usmievam a prikyvujem a tvárim sa, že hltám každé ich slovo (a v hlave si predstavujem, ako to všetko poviem babám a budeme sa na tom brutálne smiať :D). S tým platením- bola som s jedným v podniku a už sa to schyľovalo k tomu, že sa pôjde platiť.. a on do toho "myslíš, že sa tu dá platiť a kartou?" samozrejme, že sa nedalo a cvakala som to všetko ja! Baby, prajem Vám (a sama sebe) pevné nervy pri hľadaní toho pravého, budeme ich potrebovať!!!

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Pěkný článek! Ty začátky máme asi všichni stejné, je si myslím potřeba, abychom narazili na nějakého blbečka, který si nezaslouží naši pozornost natož lásku, samozřejmě to všechno pochopíme až příliš pozdě. Jak píše Michael, každá zkušenost je zkušenost a posouvá nás dopředu!
    Ale myslím si, že není na škodu být trochu naivní a myslet si, že ten princ, Ken, na nás někde čeká! Pokud už jsme ho nenašli. :))

    OdpovedaťOdstrániť
  13. Veľmi pekne napísané :-) V článku sa skrýva veľa pravdy a to ostatné závisí na každého individuálnej skúsenosti.
    S odstupom času vnímam negatívne skúsenosti pozitívne, pretože ak by som ich nezažila, nebola by som možno tak vzťahovo vyzretá ako teraz. A možno nikdy by som nemala tak skvelého človeka za manžela ako mám :-)
    Raz keď som sa nezmyselne utápala v depke kvôli niekomu kto mi za to absolútne nestál, niekde som prečítala zaujímavú myšlienku: "až keď budeš naplno rozhodnutá byť sama so sebou ako s niekým len na polovicu, objaví sa ten správny človek". Vtedy som si uvedomila, že míňať energiu na kompromis, ktorý ani nechcem, je nezmyselnejsie ako naberať vodu do vreca.. Začala som byť šťastná sama so sebou, užívala som si život úplne bez chlapa. A naozaj, až keď som bola vyrovnaná a šťastná, prišiel do môjho života On. A dnes sme manželia a je nám spolu nádherne každý obyčajný deň :-)
    Ja som do toho šla s tym, ze som tu pre neho na celý život a takisto aj on pre mňa. Pretože, začínať vzťah s tým, že nech mi aj zlomí srdce ale chcem ho milovať, nie je podľa mňa dobré. Už podvedome si staviame bariéru a pripravujeme sa na to zlé.. Mňa život naučil veľa, a čím som staršia, tým viac si uvedomujem ako veľmi rýchlo plynie. Preto ak ste s niekým kto za to stojí, lubte ho a užívajte si presne ten obyčajný deň. A s úsmevom samozrejme ;-)

    OdpovedaťOdstrániť
  14. Najhoršie rande: Situácia.Sedíme na káve a on ma bombarduje otázkami typu: A kam si chodila do školy? Na gympel? To je riadne na riť.Aj ti to niečo dalo?:):) Aj na výšku? Tak ja vysoké školy vôbec neuznávam.Strata času.A ty si hipsterka? Vyzeraš tak! Tie okuliare, tá košela,...:D:D A potom som počúvala asi 2 hodinový monológ a jeho matke a sestre ktoré mu zničili život.Ale nie, on ma ženy rád, nechápavo odpovedal na moju otázku prečo tak nenávidí ženy:D:D:D Sranda no:)

    OdpovedaťOdstrániť
  15. Moc hezký článek...já si po pravdě moc randění ani neužila, když se to tak vezme.. Měla jsem dva vztahy na dálku, to jsme se opravdě náhodně potkali...a s mým vyvoleným jsem se seznámila přes seznamku a byl to první a poslední s kterým jsem se sešla..:)

    OdpovedaťOdstrániť
  16. Super clanek! Souhlasim s Tebou. Jen v jednom bode a to v tom, ze klin klinem nevyrazis... mne to naopak vzdy pomohlo :D Podle me je dobry se porozhlidnout a zamerit pozornost na nekoho jinyho, potom se muzes lehce odpoutat od toho predchoziho :D My tomu rikame s kamoskama naplast :D

    OdpovedaťOdstrániť
  17. musím povedať, že k tým rande sa neviem veľmi vyjadriť, naposledy som mala rande asi pred 13 rokmi :) ale na druhej strane sa ku mne chalani vždy chovali slušne a naozaj nikdy, nikdy sa mi nestalo, že by za mňa nezaplatili. a to som si raz dala tuším šesť čajov s rumom :) čo sa týka mojho muža, sme spolu 12 rokov a je to ako na hojdačke - raz hore, raz dole. s barbie ani kenom to samozrejme nemá nič spoločné a nikdy neviete, čo sa stane zajtra. ale keď niekoho tak dlho poznáte, viete, ako reaguje na situácie a je dôležité sa o veciach porozprávať, aby vedel, že chápete jeho reakcie a že ho stále milujete. nemusí to byť hodinový rozhovor, stačí 5 minút, alebo len krátka poznámka, ale treba si udržiavať intimitu aj týmto spôsobom. Okrem toho je zárukou dobrého vzťahu aj spoločný zmysel pre humor a samozrejme dobrá sexuálna príťažlivosť. V tomto máme asi šťastie. Pretože po rokoch ma naozaj prekvapilo, koľko kamarátok má mizivý alebo neexistujúci sexuálny život, pričom oňho nejavia záujem muži, nie ženy. To by asi stálo tiež za prieskum - či ide vždy o neveru alebo je v tom aj niečo iné. Na tom by sa uživila asi aj ďalšie séria Sexu v meste :)

    OdpovedaťOdstrániť
  18. Super článok, dobré čítanie :) úplne súhlasím s tým, že ak niekto nevie vydržať sám so sebou, ako potom môžu iní... je to pravda. človek si musí najprv upratať sám v sebe, potom sa aj život trošku zmení.
    http://bonesincouture.blogspot.sk

    OdpovedaťOdstrániť
  19. ja by som len dodala, ze vsetci ti idioti ti momentalne odzrkadluju tvoje rozpolozenie, co si v podstate aj napisala. ale napriklad tuto to tomas keltner adele povedal na rovinu, ze ked je vo vztahu s idiotom, tak je vlastne sama idiot :D mozno ti to pomoze este inak sa pozerat na vztahy :)
    tu link na video, je to posledny host: http://www.ta3.com/clanok/1061552/trochu-inak-v-snd-s-adelou-banasovou-z-8-maja.html
    a toto je tiez dobre: https://www.youtube.com/watch?v=Jl9L8c3Uyzg

    OdpovedaťOdstrániť
  20. "Ďalší mi po pozvaní oznámil, že si mám všetko pekne platiť sama a vonku pred podnikom povedal, že on odišiel bez platenia"-- a este sa nanominoval aj na komoškinu oslavu a to bez daru! Fuj, preč s takými! :D Linda

    OdpovedaťOdstrániť
  21. Som rada že si sa pustila aj do takýchto článkov :) Dlhé obdobie som randila, narozdiel od mojich kamarátok, ktoré majú roky stabilných partnerov a sú tak spokojné. Za ten čas som natrafila na pár pekných indivíduí a to že nezaplatili bolo najmenej. Hlavné je, že story má happyend :) Ženy nebojte sa randiť, dá vám to nadhľad a pocit samostatnosti.

    OdpovedaťOdstrániť
  22. Napísala si to veľmi pekne, malo to svoj zmysel a v mnohom aj súhlasím. Na pár schôdzkach som už bola, aj pár rande mám za sebou a je to fakt super, človek sa tam veľa vecí dozvie, porovná si mužský a ženský svet, posunie sa niekam, odhodlá sa a naučí sa isté baliace praktiky a techniky. S prvým frajerom som vydržala krátko, lebo na prvom rande nemal peniaze, síce si ich šiel vybrať a zaplatil, ale bolo to trápne, navyše ma nechával permanentne na čakať minimálne hodinu na radne a to sa pán vozil autom, na jednom rande som musela dokonca platiť ja a nikdy som z nás nemala pocit, že ten vzťah berie vážne a nepriťahoval ma, takže som sa fakt naučila čo nechcem. Druhý vzťah bol super, rozumeli sme si a boli sme k sebe úprimný, čo si ja veľmi vážim, ale v kľúčových veciach sme sa rozchádzali, inak gentleman ako sa patrí, ale stále to nie je ono, navyše sa už vo vzťahoch dosť sklamal a tak si robil všeliaké poistky a to sa mi nepáčilo, plus bol to typ dosť flirtovací s inými ženami. Beriem to však triezvo, nie je koniec sveta a on nebol jediný na svete, aj keď rozumeli sme si veľmi, doposiaľ som nič také nezažila, ale tak uvidíme čo budúcnosť prinesie. Potom je tu jeden kolega, ktorý ma ale na rande zatiaľ nepozval, asi preto, že sa nedávno rozišiel s frajerkou a asi po ničom novom netúži. Nájsť chlapa je fakt ťažké, hlavne keď sa nás tí chlapi tak hrozne boja, boja sa ozvať, osloviť nás, pozvať nás niekam, je ich potrebné podpichnúť a primeť k niečomu. Kde sú všetci tí odvážni filmoví hrdinovia.
    Bianka

    OdpovedaťOdstrániť
  23. no dobre...som sidce o par rokov starsia, ale vidim, ze zenske pokolenie vela veci preziva rovnako...ja som momentalne presne v tej faze, kedy uz z tych rande odchadzam frustrovana a vytocena...a som sa xcela spytat, co bolo to, co si ty zmenila v tejto faze, aby sa veci zacali nejak hybat...(to s tymi citmi uz mam tiez za sebou...a teraz mam skor pocit, ze na mna ludia kukaju jak na blbu, ked si dovolim na plnu hubu vyhlasit, ze xcem vztah, a lasku a vsetky tie veci okolo a viem, ze uz viem byt zranitelnou...). dak. J.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za úprimný komentár :). Vieš čo, zmenila som postoj aj k mužom. Predtým som ich videla všetkých rovnakých, naničhodných, tých, čo chcú iba sex, hoci môžu byť aj inteligentní a milí...ale mala som zlé skúsenosti, tak som od nikoho neočakávala nič dobré, pre istotu. Takže po tom, čo som začala randiť s tým, že chcem vzťah, začala som tak pristupovať aj k mužom - ako ku niekomu, kto chce vzťah. Takéto randenie bolo pre mňa oveľa náročnejšie, bolo však už úplne iné. A potom som mala šťastie, že som spoznala svojho, teraz už priateľa. Čo podľa mňa zohralo veľkú rolu je to, že som sa oňho až tak po rande nezaujímala, neodpísala som mu, musel mi písať niekoľkokrát...ale nie preto, že by som to robila zámerne, len som vtedy riešila iné veci, ale nakoniec to asi bolo celé tak, ako malo byť :).

      Odstrániť

Find me on Facebook